Naposledy vznikla dilema v utorok večer: špičkový jazz alebo špičková klasika?

Svetoznámy maďarský pianista András Schiff mal sólový recitál na Bratislavských hudobných slávnostiach a nemenej jagavo žiarila z pódia klubu Babylon hviezda rakúskeho pôvodu Joe Zawinul (a ešte k tomu z hradného kopca spúšťali svoje hitovky nezničiteľní Elánisti). Všade sa byť nedá, tentoraz dostal prednosť jazz.

"Sme zo siedmich rôznych národov a dokážeme to. Občas by to mohli skúsiť aj politici," vyhlásil pri predstavovaní svojej šesťčlennej kapely Zawinul.

Legendárny hudobník vo svojej neodmysliteľnej pletenej čapici už prekročil sedemdesiatku, ale na pódiu to príliš poznať nie je. V telesnej kondícii sa udržiava pravidelným cvičením, o hudobnú sviežosť sa mu starajú o dve generácie mladší členovia sprievodnej bandy. Vždy mal šťastie na šikovných hudobníkov a ako ukázal bratislavský koncert, len z tejto zostavy by mohli okamžite vzniknúť minimálne tri ďalšie skvelé skupiny.

Šéf, samozrejme, veľmi dobre vie, aké poklady má okolo seba a jeho veta "hrám s niekoľkými z najlepších muzikantov na svete" nebola len tradičnou frázou. Dych brala najmä spievajúca Belgičanka zairského pôvodu Sabine Kabongo (prejavom občas pripomenula mladú Ivu Bittovú) a arménsky perkusionista Arto Tuncboyaciyan s podmanivým hlasom. Zahanbiť sa nedali ani brazílsky gitarista Alegre Correa či Mauretánec Linley Marthe. Ten svojimi spanilými jazdami po hmatníku len potvrdil dlhoročný ňuch svojho zamestnávateľa na skvelých basgitaristov.

Zawinul začal robiť world music dávno predtým, než sa toto slovo stalo módnym. Jeho koncerty by mohla pokojne zastrešovať organizácia Unesco a sponzorovať United Colors of Benetton. Multikultúrne obsadenie skupiny sa premieta aj do hudby: v skladbách Syndicate splývajú prvky funky, jazzu a väčšina z členov prináša aj etnonázvuky z rodných krajín. Vlastne sú to skôr šikovne sa striedajúce väčšie plochy, každý hudobník v nich má dostatok priestoru.

Súhra kapely je úžasná - všetci sa letmo obzerajú po šéfovi, ktorý celé dianie pozorne sleduje spoza hradby klávesov a pravidelne pohľadom alebo voľnou rukou určí zmenu.

Zawinul už má, samozrejme, svoje dávno odohrané a nepotrebuje nič dokazovať. Na Slovensko sa vrátil po vyše desiatich rokoch a dvojhodinovým vystúpením sa predstavil v najlepšej forme. Spokojné museli byť aj hudobné a iné celebrity medzi divákmi (štople v ušiach gitaristu Jakabčica boli určite len kvôli šetreniu sluchu).

Koncert by pokojne mohol byť aj vo väčšej sále, v utorok sa v Babylone diváci tlačili vonku aj vnútri a občas to v natrieskanom dave iskrilo minihádkami. Kým diváci zápasili s nedostatkom priestoru, na pódiu počas prvej časti večera figurovala ďalšia postava - zvukár, ktorý dával dokopy mikrofóny a diskutoval s nespokojným lídrom kapely. To však našťastie atmosféru výrazne neovplyvnilo.

A prečo sa začalo hrať s hodinovým meškaním a nakoniec sa napriek veľkým ováciám hudobníci vyšli iba dvakrát pokloniť a vynechali prídavok? Jedna z teórií tohto zriedkavého úkazu hovorí o tom, že náladu Zawinulovi - športovému fanúšikovi pokazili futbalisti Rapidu Viedeň. V rovnakom čase prehrali zápas v Lige majstrov.