Text: Beata Plachá

Foto: archív autorky, Mirka Cibulkova

Určite poznáte každodenne sa opakujúci scenár. Šofér, čo ide vzadu sa vám prilepí, takpovediac, na zadok, a domnieva sa, že pokiaľ prudko zabrzdíte, ubrzdí to tiež. To si však takýto "umelec" môže iba myslieť.

Dopravný psychológ PhDr. Robert Máthé vysvetľuje: "V extrémnych prípadoch takéto správanie sa vedie až ku kontaktu s druhým vozidlom, najmä v prípade evidentnej prevahy vo veľkosti a sile vozidla, alebo ako dokazuje nedávny prípad z bratislavských ciest, aj k fyzickému atakovaniu vodiča, ktorý sa nesprával žiaduco a dostatočne ústretovo - napr. neuhol z cesty, nespomalil."

Pozor, ide nepriateľ ľudí

Existuje skupina ľudí, ktorá si myslí, že si na cestách môžu robiť čo sa im zapáči, že ich nič nezaväzuje. Jednoducho chovajú sa ako oni uznajú za vhodné a pletú si demokraciu s anarchiou. Mať pekné "nadupané" auto je znakom spoločenskej prestíže. Veľa ľudí vníma svoje auto ako dôležitú súčasť svojho imidžu, dokonca až identity. Populárne osobnosti často v rozhovoroch spomínajú nebezpečný mýtus o relaxovaní za volantem. Presviedčajú nás, že keď majú zlú náladu, alebo sú nervózni a potrebujú sa odreagovať, idú si zajazdiť. Podľa odborníkov nejde o liek na stres a depresie, ale naopak, tí, ktorí majú negatívne emócie ešte skôr než si sadnú za volant sú oveľa náchylnejší na rizikové správanie sa pri jazde a svojím psychickým stavom a štýlom riadenia ohrozujú ostatných.

Každodenná realita

Väčšina ľudí riadi z času na čas agresívne a ani o tom nevie.

Každý vodič robí chyby. Podľa psychológa PhDr. Máthé: "Agresívne správanie sa patrí do repertoáru vodičov s určitou mentálnou obmedzenosťou, na ktorú sa viaže aj primitivita osobnosti. Takéto správanie sa však môže súvisieť aj s časovou tiesňou, ktorá predstavuje stres a zmarenie pôvodných zámerov a plánov, frustráciu, ktorá u určitého typu ľudí ľahko vyvolá prejavy agresie - u niekoho len na slovnej úrovni (nadáva), u iného aj na úrovni priamych prejavov fyzickej agresie. A keď k tomu pribudne aj pocit absolútnej neohrozenosti a nedotknuteľnosti, máme do činenia s vodičmi, ktorí sú pre svoje okolie skutočne nebezpeční. Dopravné priestupky sú neraz predzvesťou neskorších vážnych, najmä agresívnych trestných činov, preto si tí, ktorí sa dopúšťajú častých dopravných priestupkov, v záujme prevencie zasluhujú mimoriadnu pozornosť vrátane vyšetrenia ich psychického stavu."

Momentálna depresia, či prežívanie úzkosti vplýva na riadenie auta rovnako ako činnosť nesúvisiaca s jeho vedením ako volanie z mobilného telefónu, obsluha rádia či CD, upravovanie sa pred spätným zrkadielkom, hľadanie v mape, konzumácia jedla a pitia, fajčenie a pod.

Bezmocná polícia - človeče, pomôž si sám

Podľa hovorcu Policajného prezídia Vladimíra Gemelu je na Slovensku problémom platná legislatíva, na ktorej nedostatky polícia dlhodobo upozorňuje. "Uvedomujeme si pravidelnú bezohľadnú a arogantnú jazdu časti motoristickej verejnosti a na jeseň očakávame prijatie novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá by umožnila účinnejšie zasiahnuť proti agresívne jazdiacim vodičom. Veď nezriedka sa stáva, že nevinný vodič, cyklista či chodec príde o život v dôsledku hrubého porušenia predpisov, napr. rýchlym jazdcom."

Policajt je oprávnený podľa § 66 Zákona č. 315/1996 Z. z. zadržať vodičský preukaz, ak vodič hrubým spôsobom poruší zákon, alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho vykonanie a ak tým bezprostredne ohrozí bezpečnosť, plynulosť cestnej premávky, alebo spôsobí dopravnú nehodu. Aby mohol policajt oprávnene zadržať vodičský preukaz musia byť splnené súčasne obidve tieto podmienky.

Vladimír Gemela pokračuje: "Vodičovi, ktorý prekročí predpísanú rýchlosť, síce policajt uloží blokovú pokutu na základe zamerania radarom, alebo bude riešený v správnom konaní, ak mu však nedokáže aj bezprostredné ohrozenie bezpečnosti premávky nemá možnosť okamžitého odobratia jeho vodičského preukazu a tým aj zákazu ďalšej jazdy. V praxi to znamená, že

o 5 km ďalej môže ísť ten istý vodič rýchlosťou 200 km/hod, ak policajt priestupok znova zadokumentuje, vyvodí sankciu, vodič znova a znova môže pokračovať v jazde hoci aj neprimeranou rýchlosťou, kým ho na chvíľu nezdržia policajti. Spoliehame sa na schválenie novely, podľa ktorej by policajti mohli vodičovi, ktorý prekročí v obci rýchlosť o 30 km/hod. a mimo obce o 50 km/hod., zadržať vodičský preukaz na mieste. Ako v lete šokovali obyvateľov celého Slovenska účastníci motoristického zrazu Redline niektorí vodiči sa do médií svojou bezohľadnou rýchlou jazdou chválili, že išli miestami aj 260 km/hod. Podľa novej zákonnej úpravy by sa ďaleko za Bratislavu nedostali, ale za súčasného právneho stavu prešli celé Slovensko......" Aj napriek tomu bude mať zvýšenie policajného postihu a ostatné vonkajšie opatrenia vždy iba obmedzený účinok.

Vedci sa nevedia dohodnúť

Na vysvetlenie agresívneho správania sa existuje veľa teórií, ale žiadna nepodáva úplné vysvetlenie.

Biológovia považujú agresívne správanie sa za vrodené, prípadne modifikované skúsenosťami.

Psychoanalytici sa pri vysvetlení opierajú o hypotézu frustrácie, ktorá môže pôsobiť jako katalyzátor agresívneho správania sa.

Sociológovia namietajú, že agresivita je výsledkom sledovania a napodobňovania ostatných sociálne blízkych jedincov.

Všeobecne sa dá povedať, že agresívne správanie sa je kombináciou všetkých spomenutých faktorov. Ľudia sú od prírody náchylní na ochranu svojho osobného teritória a majú tendenciu brať svoje auto ako prostriedok na rozšírenie. Príčiny sú rôzne.

Pocit ohrozenia zo strany ostatných

Riadenie auta u niekoho vyvoláva pocity, aké nemá napríklad v rodine či v zamestnaní - prejavuje sa to efektom doma úctivý a milý - za volantom agresívny.

Ďalšia skupina sú lovci zo silným prirodzeným inštinktom. Títo na predchádzanie inými vozidlami reagujú tak, akoby boli vyzvaní na súťaž či súboj. To vedie k predvádzániu sa a pretekaniu rýchlosťami vysoko prekračujúcimi povolený limit a k prevádzaniu riskantných manévrov (Sem patria aj súťaže typu, kto rýchlejšie prejde na svetelnej signalizácii.).

Medzi veľmi nebezpečnú skupinu patria vodiči, ktorí sa pokúšajú trestať či vyhrážať ostatným za určité správanie sa, ktoré je im nepohodlné. K prejavom týchto typov patrí nabiehanie na vozidlo idúce vpredu, náhle brzdenie ako varovanie vozidlu idúcemu vzadu, blokovanie jazdného pruhu, oslňovanie ďiaľkovými svetlemi, pokrikovanie alebo ukazovanie obscénnych gest na ostatných.

Na vrchole pyramídy sú tí, ktorí majú agresívne emocionálne pocity už predtým jako sadnú za volant a pravdepodobnosť takéhoto správania sa zvyšuje použitie alkoholu a drog.

Preplnené cesty vedú k pocitom frustrácie a sú tiež zodpovedné za agresívne správanie sa.

Všetky uvedené typy správania sa sú podporované stresom a nedostatkom času.

Prípad pre odborníkov

Dopravná psychológia ktorej základom sú poznatky o správaní sa ľudí skúma typy vodičov so sklonmi k rizikovému správaniu sa. Podľa PhDr. Máthé: "Vozidlo, najmä veľké a výkonné, poskytuje pocit istoty, nadradenosti, pocit sily a nepremožiteľnosti. Vodič je ním vlastne chránený a súčasne má v rukách možno povedať, zbraň. Agresívne správanie sa vodičov môže mať kompenzačný charakter - veľkým vozidlom a bezohľadným riadením si niekto kompenzuje svoje pocity menejcennosti. U ďalších sa môžu prejaviť ľahko aktivovateľné agresívne tendencie, ktoré sú za bežných okolností potláčané - a nie každý navonok pokojný, vyrovnaný a kultivovaný je taký v skutočnosti. Existuje však aj nemalá skupina skutočne agresívnych vodičov, u ktorých je agresivita súčasťou ich poruchy osobnosti."

Psychológ Leon James z univerzity na Havaji je presvedčený, že agresívne správanie sa za volantom je celosvetovým problémom; na základe spolupráce s dopravnými psychológmi v Nemecku, Veľkej Británii, Dánsku, Holandsku a Švajčiarsku odhaduje, že na vzniku až 80 % všetkých dopravných nehôd spôsobených ľudským faktorom sa podieľa agresívne správanie sa vodičov. Takisto upozorňuje na to, že veľké percento agresívnych vodičov je medzi taxikármi a vodičmi autobusov.

Pomoc je vo hviezdach

Jednou z ciest obmedzenia rizikového správania sa je cielená informačná kampaň v médiách, celospoločenská diskusia uvažujúca o obmedzení či zákaze potenciálne "rizikových" reklám, hlavne na "rýchle" autá. Vačšina televíznych reklám totiž propaguje modely správania sa nezlučiteľné s bezpečnosťou (poznáte nejakú, kde propagované auto krajinou neuháňa?). Celá problematika agresívneho správania sa za volantom má aj sociálno-výchovnú dimenziu to značí: čo deti vidia u rodičov, pokladajú za prirodzené. Podľa PhDr. Máthé: "Na Slovensku sa istá časť psychológov špecializuje na dopravnú psychológiu a je otvorená spolupráci. Psychodiagnostickými metódami sú títo odborníci schopní s vysokou mierou pravdepodobnosti odhaliť vodičov s rizikovým správaním sa. Vyšetrenie psychickej spôsobilosti k riadeniu motorových vozidiel by však určite bolo na mieste aj v prípade vodičov, ktorí opakovane nedodržujú pravidlá cestnej premávky.

Formy agresívneho správania sa: 61 % vodičov z USA uviedlo, že bolo agresívne prenasledovaných. V EÚ 60 % respondentov uviedlo, že bolo predmetom agresívneho používania ďiaľkových svetiel a v Rusku najčastejšou odpoveďou (47 %) bol verbálny útok. Na otázku, kde k poslednému agresívnemu incidentu došlo, vodiči uviedli "v mestách" - 67 % Rusov, v EÚ bola rovnováha medzi "mestom" a "mimo mesta" 47 %. V USA bola podobná situácia s 48 % v "meste" a 46 % "mimo mesta".

Následky na životnom

prostredí.

Výskum Flámskeho inštitútu pre technologický výskum z Belgicka ukázal, že agresívna jazda počas intenzívnej premávky môže zapríčiniť nárast spotreby o 40 %. Súčasne výfukové plyny z agresívne idúcich vozidiel obsahujú omnoho viac látok, negatívne pôsobiacich na životné prostredie a v prípade kysličníku uhličitého bol jeho výskyt 8x vyšší než pri normálnej jazde.

Ako zastaviť agresívne

správanie sa?

Základom riešenia je rozhodnutie obyčajného vodiča odstrániť vlastný agresívny spôsob riadenia a preto:

n preukazujte zdvorilosť ostatným vodičom a predchádzajte akciám, ktoré by mohli provokovať,

n nerozčuľujte ostatných vašim spôsobom riadenia,

n vždy používajte smerovky pri zmene smeru jazdy, pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého,

n neprechádzajte náhle do jazdného pruhu,

n nezaberajte viac ako jedno parkovacie miesto,

n v noci včas stlmte svoje ďiaľkové svetlá,

n neblokujte jazdný pruh rýchlejšie idúcim vozidlám,

n pokúste sa nesadať za volant vtedy, keď sa cítite vystresovaný, alebo máte pocit emocionálneho vypätia alebo zlosti,

n za volantom relaxujte a buďte

trpezliví,

n pokúste sa byť viac tolerantní

voči ostatným vodičom,

n zvukové znamenia používajte iba v najnutnejších prípadoch. Agresivne používanie klaksónu ostatných iba rozčúli.

n nenahovárajte si, že agresívne správanie sa iných je zamerané na vás,

n plánujte dopredu a nechajte

si na cestu dostatok času.

Vyhnete sa situáciám keď

sa snažíte pretekárskou jazdou stihnúť dôležitú schôdzku

a za cenu rizika získať

pár minút,

n nereagujte na vodičov, ktorí

vyhľadávajú konflikt alebo

sa snažia provokovať. Stiahnite sa a nechajte ich prejsť.

Nevyhľadávajte očný kontakt. Držte ruky na volante a nerobte žiadne gestá, ktorá môžu

ukázať vaše rozčúlenie alebo frustráciu spôsobenú ich

správaním sa.

Osobnosť agresívneho

vodiča charakterizuje:

n dravosť,

n ctižiadostivosť,

n impulzívnosť,

n silná snaha o výkon,

n malá zodpovednosť voči

druhým,

n nedostatočne vyvinutá schopnosť predvídať,

n vyhľadávanie situačného

vzrušenia,

n nízka zodpovednosť za vlastné činy,

n ľahostajnosť voči ľuďom,

n emocionálne labilita,

n sklony k dobrodružnosti či k predvádzaniu sa,

n nereálna sebaistota,

n kompenzácia pocitu menejcennosti,

n tendencia riskovať a súťažiť,

n vyhľadávanie vzrušenia a adrenalínových zážitkov.

Agresívne správanie sa

znamená:

n zmenu jazdného pruhu bez udania znamenia,

n znemožnenie zaradiť sa iným do jazdného pruhu,

n zlosť voči pomaly idúcim

vodičom, alebo sa

n nedodržanie najvyššej povolenej rýchlosti,

n nedodržanie bezpečnej

vzdialenosti,

n nerešpektovanie dopravných predpisov,

n jazdu vo viacerých jazdných pruhoch

n telefonovanie za jazdy a pod.,

n nedovolené používanie krajnice,

n nadávky a obscénne gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky.

Počet DN v čase od 01. 07. 2005 do 30. 08.

v rokoch 2004 a 2005

Zdroj: Prezídium PZ SR

Zo štatistík vyplýva, že stav dopravnej nehodovosti sa oproti minulému roku príliš nezmenil, hoci za pozitívne môžeme považovať takmer

30-percentný pokles úmrtnosti pri nehodách.