na skrinke. Už to nie je nežná serenáda pre vyvolenú, je to revanie leva: samice, najväčší samec je tu! Je to posolstvo pre všetkých - z cesty, ide kráľ. Takisto na križovatke môžete dostať takmer infarkt, keď sa vedľa vás postaví takýto "vodca svorky" a zrazu jeho aparát zareve na plné "pecky". Nečudujem sa, ak máte k autohifi negatívny postoj. Avšak pravda je taká, že ste videli iba vzorku "autohifistov". Pravdepodobne nikdy sa vám nepodarí sadnúť si do auta, kde si nadšenec postavil koncertný sál na štyroch kolesách. To sú autá, kde zavriete oči a bojíte sa kýchnuť, aby ste nerušili kapelu pri live koncerte. Aj takáto je tvár autohifi. Akurát ju nie je vidieť (alebo skôr počuť). A medzi týmito extrémami sa nachádza drvivá väčšina nadšencov, ktorí sa zmietajú medzi "macho" postojom najsilnejšieho a vlastnou spokojnosťou. Určitý čas stavajú hudbu na výkon, potom zasa skúmajú kvalitu zvuku v aute. Takých je väčšina. Bolo by chybou odsúdiť túto úžasnú partiu nadšencov kvôli niekoľkým pozérom...Autohifi je však obrovský biznis, ktorý sa vás týka viac, než si myslíte. Dnes je nepredstaviteľné nemať v aute autorádio, nech už je akékoľvek. Nejaké repráčiky výrobca tiež "pribalil" a tak sa mnohí z nás vytešujú, ako im to super v autíčku hrá. Kým si nesadnú do auta k niekomu z nás - autohifistov. Nechápavý úsmev, potom chvíľka pohody pri počúvaní naozaj dobrej hudby a otázky: koľko to preboha stálo? Keď im nadšenec vysvetlí, že častokrát menej než ich, nasleduje rozčarovanie a hnev. Na výrobcov áut sa hnevať nemožno - robia presne to, k čomu ich nútia zákazníci: vyrábajú stále lepšie autá za stále lepšie ceny. Bolo by naivné myslieť si, že na úkor svojich ziskov vybavia auto kvalitným aparátom. Na to je tu celý obrovský trh s názvom "mobile media". Trošku nefér je však chválenie sa typu "desať reproduktorov, CD rádio a špičkový zvuk už v sérii". Pritom výsledný zvuk môže uspokojiť snáď len človeka, čo dobrú hudbu naozaj nikdy nepočul. A úplná katastrofa je priplácanie si za hudbu pri prémiových značkách. Či je to Audi, BMW, Mercedes a ďalší, hudba v týchto autách je podpriemerná. Týka sa to však všetkých značiek bez rozdielu, akurát pri tých prémiových to skutočne nechápem. Pretože za cenu, ktorú zákazník za hudbu zaplatí, dokáže priemerný montážnik ozvučiť auto trikrát lepšie. V mojom Opli za milión korún bola sériová hudba, ktorú som vyhodil v deň kúpy. Tak zlý zvuk musí človek skutočne hľadať. Pritom za 20-tisíc som tam dal veci, z ktorých som mal radosť dlhý čas. Kam teda kráča, celý tento obor? Iba tam, kam ho zákazníci ženú. Ja viem, nemôže mať každý v aute špeciálnu hifi aparatúru a hlavne nie každý je "netopier", aby to počul a ocenil. Aj keď, na druhej strane, garantujem, že rozdiel medzi sériovou hudbou a trochu lepšou rozozná naozaj každý, kto má uši. Otvára sa teda obrovský priestor na "customizáciu", teda na prispôsobenie si masového výrobku na svoj obraz. Preto sa predávajú hliníkové disky, spoilery, rôzne poťahy či aspoň nálepky na auto. Je to prvá fáza - odlíšiť sa od suseda, mať pocit, že môj tátoš je niečím výnimočný. Je to klasické obdobie prvých vzbúrení proti uniformite. Potom človek pochopí, že spoiler je možno vidieť, avšak jeho prínos v normálnej premávke je nulový. Uvedomí si, koľko času trávi v aute, koľko nervov ho stoja dopravné zápchy a začne hľadať spôsob ako si ten čas spríjemniť. A nastupuje "století páry" - čas pre multimédiá.

Vidieť dnes televízor v aute je síce ešte stále zriedkavosťou, je to však iba preto, že bežný spotrebiteľ netuší, koľko také veci stoja. Možno vás prekvapím, ale ak by ste hľadali, budete mať v aute DVD prehrávač, TV tuner a jeden monitor za 20-tisíc korún. Celé sety (DVD + monitor) sa pritom dajú kúpiť aj za 10-tisíc. Nejde o frajerinu rozmaznaných bohatých detičiek. Ak raz absolvujete cestu do Chorvátska s deťmi, ktoré sledujú rozprávky a za celú cestu sa ani raz nespýtajú "kedy tam už budeme?", pochopíte. Takisto keď zostanete trčať hodinu na diaľnici, pretože dve Felície si trošku oškreli farbu na nárazníkoch, budete "vyšteklení" pri sledovaní televízie, pričom okolo vás enormne stúpne spotreba cigariet a ľudia si budú krátiť dlhú chvíľu nezmyselným telefonovaním komukoľvek, v snahe zabiť čas. Nehovorím o možnosti, že vás táto oblasť skutočne osloví a trošku zainvestujete do reproduktorov a zosilňovačov.

Budete ohromení, aké zážitky dokáže priniesť taký koncert na DVD. V paneláku si nikdy nedovolíte taký hlasný zážitok ako vo vlastnom aute. Pokiaľ teda nie ste totálny asociál. Zopakujem - dnes tieto veci stoja pár tisíc. Namiesto najnovších diskov a spoilera, môžete mať v aute DVD a TV. Technika pokročila neuveriteľným spôsobom dopredu a hoci pulty predajní stále presviedčajú, že rádiá sa vyrábajú iba do 5 tisíc, nedajte sa a pohľadajte tých zopár, kde sa tejto oblasti venujú (pomôcť vám môžu aj stránky www.autohificlub.sk).

Ak stále tvrdíte, že vás nejaký zvuk a obraz v aute nikdy nebude zaujímať, mám novinku (starú už 10 rokov): navigácie. Absolvoval som v auguste 8 dní po Európe s navigačným prístrojom v aute, 6250 kilometrov. Bez stresu, bez problémov, bez jediného blúdenia. Piatková dopravná špička v Paríži, víkend v Bohom zabudnutých kútoch Bretónska, potom Marseille, Cannes, Monako a Lausanne. Zadal som ulicu a navigácia ma tam doviedla. Zadal som hotel, večer som stál pred ním, navyše v čase, ktorý prístroj vypočítal. Toto je iba novinový článok - realita je absolútne úžasná. Prečítal som si množstvo článkov na túto tému a zostával som chladný. Jedna cesta zo mňa urobila nadšeného propagátora. O pár rokov bude navigácia v sériovej výbave áut (dúfam, že aspoň v základnej kvalite) a cez RDS signál budú môcť dispečingy priamo cez navigácie korigovať dopravu aspoň po diaľniciach. Vyhnete sa zápcham, obídete havárie a živelné pohromy. A nebudete o tom ani vedieť. Už dnes to funguje v niektorých krajinách (TMC signál). Je to jedna z možností ako si poradiť s hustnúcou dopravou. A myslím si, že to bude jedna z hlavných oblastí multimédií v aute.

Čo povedať na záver? Ľutujem každého, kto denne trpí v aute počúvaním otrasne "kvalitnej" hudby. Je škoda, že nemôžeme všetci využívať navigačné prístroje. Ale keď si spomeniem, akú cestu v autách urazilo také ABS alebo klimatizácia, mám nádej. Nádej, že si ľudia budú do áut sadať z radosťou a nie s myšlienkou, ako sa v ňom agresívnou jazdou odreagujú.

Autor: Miroslav Moncoľ