Robot vo filme Fritza Langa Metropolis. FOTO - SFU |
Metropolis sa dnes všeobecne považuje za filmovú klasiku žánru science-fiction. Pravidelne boduje vo všemožných rebríčkoch zostavovaných odborníkmi i fanúšikmi sci-fi. A pritom ho v pôvodnej podobe pozná vari len zopár desiatok veteránov. Film, ktorý pozná skoro každý, ale nevidel ho takmer nikto. Viac ilúzia o filme ako film. Dnes, vďaka skvelému Projektu 100, nastal koniec ilúzií.
Známy bojovník za záchranu, konzervovanie a reštaurovanie starých filmov, americký režisér Martin Scorsese, kedysi povedal, že viac ako dve tretiny diel, nakrútených od vzniku kinematografie do konca prvej polovice minulého storočia, sú nenávratne stratené. A o ďalšie prichádzame každý deň. Preto je sviatkom premiéra každého zreštaurovaného filmového diela.
Vynovený Metropolis Fritza Langa mal dôstojnú slávnostnú premiéru so živým sprievodom symfonického orchestra na záver filmového festivalu v Berlíne roku 2001. Obraz sa vraj kvalitou blíži tomu pôvodnému, no napriek všemožnému úsiliu i pomoci z celého sveta Metropolis už nikdy neuvidíme celý. Nedochoval sa.
Na vine je to isté, čo ničí filmy dnes: obchod.
Metropolis sa producentom videl pridlhý a pridrahý, nuž ho nemilosrdne orezali. A pritom s pôvodnou dĺžkou 210 minút nepredstavoval v roku 1927 taký výstrelok, ako by sa nám dnes mohlo zdať. V tom istom roku prišiel Abel Gance so svojím Napoleonom, ktorý v pôvodnej verzii trval viac ako deväť hodín!
V skutočnosti však publikum o takéto dlhé filmy nestálo. Ak Metropolis po neúspechu v kinách zostrihali na 153 a neskôr na 93 minút, Napoleon sa najčastejšie premietal skrátený o celé tri štvrtiny.
Napriek všetkému sa Metropolis dostal do všeobecného povedomia. Najmä vďaka svojej obrazovej zložke. Všetci poznajú siluety veží a mrakodrapov, poprepájaných mostmi. Sexi robotka - dielo šialeného vynálezcu Rotwanga - patrí medzi popredné ikony svetového filmu. Langovi výtvarníci Walter Schultze-Mittendorf, Aenne Wilkommová a Otto Hunte predbehli svoju dobu. Ich práca dodnes nachádza odozvu v sci-fi filmoch (Blade Runner, Piaty element, Hviezdna brána, Svet zajtrajška aj Matrix).
Špecialista na vizuálne efekty Eugen Schüfftan dokonca vymyslel jedinečný spôsob trikového snímania. Kombinoval zrkadlové odrazy so spätnou projekciou a reálnou akciou, čo umožňovalo vytvárať presvedčivú ilúziu skutočných budov kolosálnych rozmerov. To všetko slúžilo Langovmu úsiliu o čo najefektnejší štylizovaný obraz. Naozaj všetka česť.
Metropolis je dokonalý v atmosfére vďaka výprave, trikom a kompozícii obrazu. Brigitte Helmová dodnes uchvacuje expresívnym hereckým prejavom.
A čo obsah? Príbeh je - nielen z dnešného spätného pohľadu, ale aj v dobovom kontexte - tak neskutočne naivný a hlúpy, že sa dostáva do priameho kontrastu s Langovými pohyblivými obrázkami. Nesie v sebe stopu naivného utopistického socializmu. Robotníci sú tu ako zdieraní, vykorisťovaní úbožiaci, milionárskych fabrikantov vykresľuje ako Srdce, ktoré je zdravé a funkčné, len stratilo kontakt so Svalmi.
Táto predstava sa zapáčila Goebbelsovi a Hitlerovi tak veľmi, že vydesený Lang po nástupe nacistov k moci v panike opustil Nemecko. Jeho manželka - autorka námetu Thea von Harbou - zostala doma, lebo pozornosť nacistov sa jej páčila nemenej ako ich ideológia.