Bulharská Minca vo vzduchu získala čestné uznanie v kategórii dramatických programov. FOTO - STV
Televízie z celého sveta vyberali svoje najlepšie programy pre deti a mládež a poslali ich do súťaže 18. ročníka medzinárodného festivalu Cena Dunaja. Od piatka sa premietali v bratislavskom kine Charlie, dnešný program patrí už len tým víťazným.
"Kategóriu dramatických a animovaných programov ovládla seriálová tvorba. Mala štandardnú úroveň, našťastie, objavili sa i malé skvosty, ktoré dokazujú, že aj televízia môže priniesť silné témy a zážity," zhrnula pre SME členka poroty Halka Marčeková, scenáristka a dramaturgička (sama má Grand Prix z roku 1995 za animovaný film Krištof v ríši Škriatkov).
V hranej tvorbe ju zaskočila absolútna absencia rozprávok, na Cene Dunaja súťažila len jedna. "Chápem, že naše televízie na ich výrobu nemajú peniaze, ale neviem si vysvetliť, prečo ich nenakrúcajú ani bohatšie televízie. Myslím si, že deťom by sme mali rozprávky púšťať čo najčastejšie." Za špeciálny problém dramatickej tvorby považuje Marčeková aj scenáre. "Scenáristom chýbajú príbehy a sily akoby im stačili len na odvary toho, čo už sme viackrát videli."
Tvrdí, že výnimkou je víťazný film z Poľska - Drevený pes. Je postavený na čistom a jednoduchom príbehu, realita i fantázia v ňom majú rovnocenné miesto. Príbeh o chlapcovi, ktorému pred očami ožijú drevené sánky a stanú sa jeho kamarátom, ponúka to, čo chce každé dieťa - rozprávkový zázrak.
Animované programy hodnotí Marčeková s rovnakým odstupom. "Nemôžu sa veľmi pýšiť vysokou kvalitou, veľa z nich je uhovorených a výtvarne nie príliš zvládnutých. Silným zážitkom bol ruský Čuča a Páchnuci tučniak z Británie. Je v nich humor i fantázia."
V kategórii dokumentárnych a vzdelávacích programov bol členom poroty aj Pavel Uher, scenárista, režisér, pedagóg na VŠMU i dramaturg Bibiany. "Za víťazné programy som navrhoval tie, čo sa dotkli pocitovej stránky, a nezostali len pri ráciu. Som rád, že aj iní členovia na to reagovali, že si to pri programoch všimli."
Uherove kritériá spĺňa ocenený francúzsky dokument Hovor so mnou. Jeho názov odkazuje na Almodóvarovu drámu Hovor s ňou a má blízko aj k jeho téme. Hlavní hrdinovia, tínedžeri, majú obaja postihnutého súrodenca. Vyrovnávajú sa s tým tak, že na malú DV kameru zaznamenávajú scény z rodinného života. "Ten dokument šiel pod kožu, strhol so sebou celého človeka," hovorí Uher.
Zdá sa mu, že v dokumentárnej tvorbe držíme krok s tými najlepšími (Malí bojovníci režisérky Martiny Sakovej získali čestné uznanie), horšie sa mu vidia vzdelávacie programy. "Spôsob, akým ich robíme, je trochu zastaraný. Najviac to vidieť, keď sa porovnáme s okolím, Nemeckom alebo Rakúskom. Robíme ich divadelným spôsobom, inscenovaným rozprávaním, nevyužívame televíziu a jej techniku. To nie je v poriadku."
Uher odhaduje, že aj budúce roky poznačí nástup digitálnej a počítačovej techniky. "Poviem to tak pateticky, dúfam, že sa popri forme nezabudne na emócie a citlivosť, všetko to, čo zasahuje detské srdce." Odkaz Ceny Dunaja sa mu zdá jasný. "Je najvyšší čas, aby sme sa prestali sústreďovať na nákup zahraničných produkcií, skôr menej dobrých ako dobrých. Vytvárajme vlastné programy, hoci v produkcii s inými svetovými televíziami."
Prix Danube
1. Kategória dramatických programov
Zázračný strom: Drevený pes (TVP, Poľsko)
2. Kategória animovaných programov
Čuča (Stayer Studio, Rusko)
3. Kategória dokumentárnych programov
Hovor so mnou (France2, Francúzsko)
4. Kategória vzdelávacích programov
Kôrovce - Ekosystémy pomáhajú lesom (JBC-NHK, Japonsko)
