Rozdielom 104 hlasov z tritisíc rozhodlo vedenie vládnej strany Likud, že primárky v strane nebudú v novembri, tak ako to navrhoval Šaronov hlavný rival Benjamin Netanjahu, ale až v riadnom termíne na začiatku budúceho roka.
Netanjahu v pondelok večer prehral, no strojí sa na to, že v primárkach Šarona porazí a bude volebným lídrom Likudu a pravdepodobne aj budúcim premiérom Izraela. Šaron síce o chlp vyhral, ale nemá istotu, že v primárkach zvíťazí.
Nasledujúce dni budú preňho a pre Izrael kľúčové: bude sa rozhodovať, či zostane v Likude a vybojuje najväčšiu bitku svojej kariéry, alebo odíde zo strany a založí nové zoskupenie. Premiérovi poradcovia sú nekompromisní: ak sa zistí, že Šaron má malú šancu, mal by na prahu osemdesiatky urobiť radikálny rez a založiť novú stranu. Tá má podľa prieskumov verejnej mienky veľkú šancu poraziť Likud a dostať najviac kresiel v parlamente.
Šaronom však podľa jeho najbližšieho okolia lomcujú záchvevy lojality k tým členom Likudu, ktorí ho napriek evakuácii Gazy, korupčným škandálom aj pokazenému mikrofónu, podporili. Je si vedomý aj toho, že v izraelskom politickom systéme nemali strany, ktoré sa "odlúpili" od hlavných myšlienkových prúdov, nikdy veľkú šancu.
Na Šaronove rozhodovanie bude mať vplyv aj to, ako sa z hlasovania o primárkach spamätá Likud. Ozývajú sa hlasy, že strana by sa mala zjednotiť, ale aj názory, že premiér chystá veľké čistky a z vedenia Likudu dostane svojich odporcov.
Už včera začal konzultácie so svojimi vernými ministrami, "zradcovia" môžu očakávať v najhoršom prípade aj vyhadzov. Ak to skutočne urobí, jeho šance uspieť v primárkach sa môžu znížiť. Rovnako však aj zvýšiť, ak si do vedenia strany dosadí svojich priaznivcov. Netanjahuov tábor už teraz rozširuje, že Šaron si kupuje hlasy za prísľub dobrých miest v štátnej správe.
Izraelskí komentátori z takmer celého politického spektra však hovoria, že v pondelok večer sa pre Izrael odohrala dobrá vec: najsilnejšia strana v krajine nateraz odmietla extrém prezentovaný Netanjahuom a vypočula hlas väčšiny občanov. Tí si stále myslia, že odchod z Gazy bol nutný. Aj keď sa tam teraz opäť strieľa.
