Internet na Slovensku využíva takmer 40 percent obyvateľov vo veku nad 15 rokov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti GfK Slovakia. Vo vekovej kategórii 15 až 30 rokov je rozsah internetizácie najsilnejší, momentálne počet užívateľov internetu v danej vekovej kategórii dosahuje až 65 percent. Vo vyše deväťdesiatich percentách prípadov ide o aktívnych užívateľov internetu, ktorí za posledný mesiac aspoň raz využili internet. Aktívni užívatelia ho využívajú predovšetkým na získavanie odborných informácií alebo elektronickú poštu. Dvadsaťtri percent z nich použilo internet aj na styk s finančnými inštitúciami. Používajú ho predovšetkým v práci, doma len približne tretina aktívnych užívateľov.

Internetizáciu na Slovensku sledoval aj májový výskum spoločnosti TNS SK Správa o slovenskom internete na vzorke 1351 aktívnych užívateľov internetu. Okrem iného potvrdila, že internet banking predstavuje najviac využívanú formu elektronického bankovníctva. Túto formu využívajú viac než tri štvrtiny užívateľov internetu (77 %). Popri internet bankingu sú využívané, hoci vo výrazne menšej miere aj ďalšie formy e-bankovníctva - GSM banking (17 %), e-mail banking (14 %), phonebanking (10 %) a WAP banking (3 %).

Navyše treba pripomenúť, že počet užívateľov internetu, ktorí nevyužívajú ešte žiadnu formu elektronického bankovníctva v porovnaní s rokom 2004 klesol z 27 % na 20 %.

Medzi najviac aktívne využívané služby elektronického bankovníctva - zadávanie platobných príkazov a získanie informácií o stave na účte - patria internet banking (89 %) a phonebanking (66 %). Formy GSM banking a WAP banking využíva väčšina užívateľov pasívne, tzn. len na získavanie informácií o stave na účtoch. E-mail banking a fax banking slúžia iba na sledovanie informácií o stave na účte.

Prieskum sledoval aj dôvody nepoužívania elektronického bankovníctva. Počet tých užívateľov internetu, ktorí nevyužívajú žiadnu formu elektronického bankovníctva klesol oproti rovnakému obdobiu 2004 z 27 % na 20 %. Medzi tými, ktorí nevyužívajú žiadnu formu elektronického bankovníctva sa medziročne znižuje podiel tých, ktorí tvrdia, že im "postačujú off-line služby banky" (z 50 % na 43 %) a naopak zvyšuje podiel tých, ktorí nedôverujú zabezpečeniu elektronických transakcií (z 27 % na 37 %).

Medzi ďalšie uvádzané dôvody patria "nemám dostatok informácií o elektronickom bankovníctve" (15 %), "elektronické bankovníctvo je veľmi nákladné"(11 %) a "nemám vlastný účet" (11 %).

Elektronické bankovníctvo využíva denne iba 8 % užívateľov e-bankovníctva. Dve tretiny užívateľov (64 %) využíva e-bankovníctvo aspoň jedenkrát do týždňa. Tretina užívateľov (36 %) patrí medzi jeho "občasných užívateľov", ktorí ho využijú maximálne jeden až trikrát do mesiaca.

Zadávanie platobných príkazov prostredníctvom niektorej z foriem e-bankovníctva realizujú denne resp. takmer denne iba necelé 3 % užívateľov elektronického bankovníctva. Štyria z desiatich užívateľov (41 %) realizujú platby na platobných účtoch elektronickou formou minimálne raz do týždňa. Aktívnu formu elektronického bankovníctva využívakú príležitostne tj. jeden až trikrát za mesiac prípadne menej často šiesti z desiatich užívateľov (59 %).

Hodnotenie bezpečnosti elektronického

bankovníctva

Deväť z desiatich užívateľov internetu považuje pasívne formy elektronického bankovníctva za bezpečné (90 %).

Za nebezpečnú ju považuje každý desiaty užívateľ internetu (10 %), pričom ide prevažne o takých respondentov, ktorí žiadnu z uvedených služieb nevyužívajú. Väčšina respondentov (84 %) považuje aj aktívnu formu e-bankovníctva za bezpečnú, je to však menej respondentov ako pri pasívnej forme. Za nebezpečnú ju považuje necelá pätina užívateľov internetu (16 %). (sbr)