na špičku. Považuje to za úspech a zrejme nie je sám. Dnes je vrchným riaditeľom ČSOB, zahraničnej pobočky v SR, riadi celú skupinu. Ambície má veľmi podobné, ako keď začínal. Chce byť úspešný.
Vyštudovali ste na technike. Ako sa z technika stane bankár?
- Pre techniku som sa rozhodol z núdze, bola pre mňa východiskom. Hneď po "revolúcii" v 1989 som začal študovať Ekonomickú univerzitu. Robil som prakticky dve školy skoro naraz. Na technike som pochopil, že má ťahá k manažmentu, marketingu a ekonómii.
Boli roky na technike stratené alebo aj užitočné?
- Dnes viem, že je to ideálna kombinácia. Technika dáva človeku obrovský nástroj na pristupovanie k problému, naučí tvoriť algoritmy pre mnohé situácie. Čistý ekonóm sa k veciam stavia inak.
Hlúpejšie?
- Nie hlúpejšie, len inak. Technik analyzuje a zároveň uvažuje o tom, ako "stroj" vylepšiť. Kombinácia technika a ekonóma je dobrá v tom, že sa dopĺňajú dve rôzne videnia sveta.
Nie je technický prístup pre bankový svet príliš tvrdý? Ľudia nie sú ozubené kolieska, ťažko nájdete dve rovnaké.
- Technika sama o sebe nestačí, to je jasné. Na to, aby človek mohol riadiť firmu a ľudí, potrebuje aj niečo iné. Technické vzdelanie je výhodou, v istých situáciách má technik navrch. Technik v banke sa musí naučiť sociálne zručnosti, musí byť ekonómom, psychológom... Je toho veľa a práve preto je to zaujímavé.
Kedy ste si uvedomili silu a hodnotu peňazí?
- Tak naozaj asi v momente, keď som sa začal starať sám o seba. Vtedy mi do života vstúpila prvá súvaha a výsledovka. Musel som si usporiadať v hlave, čo mám, čo si môžem dovoliť, ako vyžiť. Nebol to šok, lebo už som niečo vedel - riadil som ekonomiku jedného vysokoškolského klubu. Menili sme socialistický dotačný model na fungovanie s finančnou samostatnosťou. Na tom som začal chápať princípy trhu. Celkom sa darilo a poznal som, že je to niečo, čo by som mohol v živote robiť.
A potom šup do banky?
- Nie, nie. Nastúpil som do spoločnosti, kde som zodpovedal za obchod s po nemecky hovoriacimi trhmi. Vyvážali sme oceľové stožiare. Prešiel som výrobou, čo je skúsenosť na nezaplatenie. Viem ako veci fungujú v praxi.
Aký bol vtedy váš názor a pohľad na banky?
- V tom čase veľmi nelichotivý. Viac ako na banky sme sa spoliehali na pomoc súkromných lízingových spoločností. V bankách sa prostriedky na rozvoj jednoducho nedali obstarať, banky boli v obrovských problémoch.
Ako si myslíte, že vás vidia dnes ľudia, ktorí sú teraz tam, kde ste boli vy?
- Situácia sa otočila. Možno som neobjektívny, lebo som teraz tu, ale aj tak si myslím, že banky spred desiatich rokov sú úplne iné inštitúcie ako dnes. Vtedy prakticky nebola šanca získať úver, banky sa neagažovali vo financovaní projektov. Firmy prosili. Dnes je to naopak. Banky sa pretekajú, aby sa ku klientom dostali.
ČSOB sa bankou v pravom zmysle stala až v posledných rokoch, hoci jej tradícia je dlhá. Čím to je?
- Poslaním ČSOB bol od vzniku zahraničný obchod. Dodnes banka ťaží z tejto historickej skúsenosti. Zmena stratégie nastala po privatizácii, keď sa ČSOB stala súčasťou belgickej skupiny KBC, ktorá je povahou a stratégiou retailová banka, ústav pre malých a stredných podnikateľov. Tak aj ČSOB vstúpila do týchto segmentov.
Aký je teraz podiel ČSOB na trhu?
- Podľa bilančnej sumy sme štvorka a túto pozíciu si chceme udržať. V úveroch a vkladoch máme viac ako 6-percentný podiel na slovenskom trhu.
Naplnili sa už predstavy?
- Jednoznačne máme ambíciu ísť vyššie. Plán je minimum desaťpercentný podiel na trhu vkladov a úverov a zachovanie štvrtej pozície v hodnotení podľa bilančných súm.
Ako to chcete dosiahnuť, keď konkurencia je teraz obrovská? Čím ešte môžte osloviť klientov?
- Základná filozofia je v prehĺbení profesionality služieb. Už teraz si myslím, že klienti v pobočkách sa stretávajú s profesionálmi. Chceme postupne dotvoriť ponuku tak, aby bola naozaj komplexná a najmä najširšia zo všetkých bánk na Slovensku. Pod značkou ČSOB ponúkame celú paletu finančných produktov, od klasiky - teda úverov a vkladov, cez podielové fondy, lízing, stavebnú sporiteľnu, faktoring až po po-istenie. Ako jediná banka sme vytvorili dôchodkovú správcovskú spoločnosť pod vlastnou značkou. Pripravujeme nové veci. Neznamená to, že vo všetkých segmentoch budeme špička, ale naša pridaná hodnota oproti konkurencii bude v komplexnosti ponuky. Klient dostane všetko v jednej značke.
V jednej značke, ale aj na jednom mieste?
- Ešte nie, ale chceme to. Podarilo sa nám už vtiahnuť poisťovacie produkty do pobočiek banky, fungujú takto aj niektoré investičné služby či dôchodkové poistenie. Radi by sme naopak dostali bankové produkty do stavebnej sporiteľne. To je naša cesta.
Čo si myslíte o názoroch o vysokých poplatkoch v bankách a volaní po zásahu štátu?
- Existujú analýzy, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že to nie je pravda. Keď porovnávame poplatky v západnej Európe alebo v Spojených štátoch, tak nevyznievajú ako vysoké. Kampaň o poplatkoch má len populistické motívy.
Poplatky sú možno nižšie v absolútnom vyjadrení, ale v pomere k reálnym príjmom môžu vyzerať inak, nie?
- Ani relatívne ukazovatele nesvedčia o tom, že banky stanovili poplatky privysoko. Ak chceme niečo meniť, tak to bude vyššia transparentnosť poplatkovej politiky. Chystá sa zmena v zákone, ktorá umožní uvádzať mieru nákladov reálne. Klienti bánk získajú prehľad o skutočných nákladoch za služby banky. Dnes sa miera nákladov počíta podľa nelogického vzorca, vo výsledku môžu vyznievať náklady príliš optimisticky. Poplatko-vá politika musí byť zrozumiteľná, prehľadná, aby nevznikol ani len tieň podozrenia, že banky zavádzajú klienta.
Je prostredie pre podnikanie bánk na Slovensku štandardné?
- To hlavné sa už urobilo. Banky sú ozdravené, máme zákony... Možno by si zákon o bankách zaslúžil sprehľadnenie. Strážiť zrejme treba mieru regulácie, aby sa nestala prekážkou podnikania. Finančný sektor dnes celkom určite patrí k tej časti ekonomiky, kde je konkurencia najvyššia, bola by naozaj škoda obmedziť súťaž nezmyselnou reguláciou. Základné ekonomické prostredie existuje, je celkom dobré. Je zopár vecí, ktoré sú záťažou. Napríklad je to nemožnosť vymieňať si údaje o klientoch medzi bankou a dcérskou spoločnosťou. Napríklad lízingová spoločnosť nemôže banke poskytnúť údaje o problematickom klientovi. Banka si musí strážiť úverové riziko, náklady sú však vyššie. V konečnom dôsledku na 'nepružnosť' doplatia dobrí klienti. Úrokové sadzby na úvery sú vyššie, lebo banka musí kryť riziká.
Preto sa nemôžu úroky znižovať?
- Iste to nie je jediná príčina, aj keď úroky dnes už nie sú dramaticky vysoké, skôr naopak. Odstránenie niektorých bariér by však veci iba prospelo. Vynikajúcu skúsenosť máme s úverovým registrom, to je cesta na zefektívnenie celého sektoru.
Je banka vybavená na to, aby poradila klientovi ako naložiť povedzme so stotisíc korunami? Pre banku je to suma takmer zanedbateľná, pre človeka to môžu byť niekoľkoročné úspory.
- Samozrejme, ponúkame poradenstvo. Stotisíc korún nie je ani pre banku zanedbateľná čiastka. Existuje niekoľko možností, ľudia v pobočkách poradiť vedia. Máme napríklad podielové fondy, kde výnos je podstatne vyšší ako pri termínovanom vklade.
V práci sa staráte o veľké peniaze. Kto sa u vás doma stará o tie vaše? Obuvník býva často bosý....
- Starám sa ja, manželka to prenechala na mňa s poukazom, že to predsa musím vedieť.
Teda vy rozmýšľate, ona používa kartu...
- No, tak akosi, aj keď v posledných dvoch rokoch bola maželka manažérom, ktorý sa stará o stavbu nášho bývania. Mala veľa povolaní, od architekta až po kontrolóra práce.
Máte čas udržiavať sa v dobrej profesionálnej kondícii, pracovať a popri tom aj žiť?
- Hovorí sa, že tajomstvo je vo vyváženosti. Vraj sa v tom odzkadľuje zrelosť človeka. Snažím sa a myslím si, že sa mi darí vybalansovať pracovný a súkromný život. Stále však ešte dozrievam. Okrem rodiny dávam čas aj športu. Jazdím na bicykli, trikrát do týždňa si dám päť kilometrov behu. Hlava sa potrebuje vyvetrať.
Aké máte kritéria na spolupracovníkov v bezprostrednom okolí?
- Hlavné je, aby ľudia okolo mňa chceli. Slovíčko chcem je na prvom mieste. Musím cítiť, že spolupracovníci chcú byť súčasťou tímu, úprimne zdieľajú spoločný cieľ. Viem je až na druhom mieste. Ak človek chce, tak sa naučí.
Čím ľudí motivujete a čo motivuje vás?
- Motivuje ma práca pre firmu, ktorá chce byť úspešná a chce mať dobré meno. Snažím sa vytvárať tím ľudí, ktorí majú podobné vnútorné presvedčenie ako ja, teda chcú sa stotožniť so značkou, chcú byť úspešní a podieľať sa na úspechu spoločnosti. Peniaze a všetko ostatné je až v ďalšom rade.
Po svete behajú lovci mozgov, manažérov lákajú, ponúkajú nové výzvy. Ako by ste reagovali, keby sa zastavili vo vašich dverách?
- Teraz by som ich poslal preč, mám tu prácu, ktorú chcem urobiť a baví ma. V budúcnosti, možno o niekoľko rokov, môžeme 'hodiť' reč. Budúcnosť je otvorená. Nateraz sú hodnoty skupiny ČSOB a moje osobné celkom totožné, nemám dôvod uvažovať o inom.
Nie je ľahké nájsť si prácu, ktorá nie je len o peniazoch, ale aj o tom cítiť sa dobre, zdieľať hodnoty firmy a nemať s tým nijaký vútorný problém. Ja takú prácu mám.
Ing. Daniel Kollár (35) vrchný riaditeľ ČSOB, zahraničnej pobočky v SR Pred nástupom do funkcie vrchného riaditeľa Československej obchodnej banky bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva ČSOB Leasing. Súčasne pôsobil aj v pozícii člena dozornej rady ČSOB Stavebnej sporiteľne.
Daniel Kollár vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu so zameraním na automatizáciu a meranie a Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave so špecializáciou na marketing a predaj.
Je ženatý, má dve deti a žije v Bratislave.
