Základné charakteristiky kapitálového trhu tvrdia, že je nástrojom na alokáciu a prerozdeľovanie voľného kapitálu v ekonomike. Má dve základné funkcie alokačnú zameranú na zhromažďovanie a prerozdeľovanie voľných finančných zdrojov, a signálnu, čiže trhové oceňovanie aktív prostredníctvom sekundárneho trhu. Taká je základná teória v otázke poslania a jeho funkcií. Dá sa povedať, že v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom táto teória funguje aj v praxi a výsledkom toho je dobre a hlavne veľmi efektívne fungujúci systém alokácie a prerozdeľovania voľných finančných zdrojov v ekonomike. Profitujú z toho jednak investori, ale aj podnikatelia hľadajúci voľný kapitál potrebný k realizácii svojich podnikateľských zámerov. V konečnom dôsledku je dobre fungujúci kapitálový trh prospešný nielen pre podnikateľov a investorov, ale aj zamestnancov a v neposlednom rade aj pre štát. O význame a úlohe kapitálového trhu snáď ani nie je potrebné diskutovať, stačí sa len pozrieť na mapu sveta a porovnať stav a úroveň kapitálového trhu v danej krajine s jej ekonomickou situáciou. Veľmi rýchlo tak zistíme, že krajiny s najrozvinutejším kapitálovým trhom patria ekonomicky k najvyspelejším. Zrejme to nie je náhoda, ale len potvrdenie skutočnosti, že kapitálový trh je naozaj nástrojom efektívneho prerozdeľovania voľných finančných zdrojov v ekonomike. Práve efektívnosť v oblasti nákladov a aj času je faktorom podmieňujúcim celkový výsledok finančných investícií.

Slovenská cesta

Ako je to so stavom kapitálového trhu na Slovensku? Mnohí vravia, že kapitálový trh na Slovensku už roky stagnuje a upadá, iní zas, že už dávno neexistuje ba dokonca nájdu sa aj takí, čo vravia, že Slovensko kapitálový trh ani nikdy nemalo. Na druhej strane je objektívnou skutočnosťou, že ešte stále - a to už viac než 12 rokov máme Burzu cenných papierov, ktorá stále organizuje trh s cennými papiermi, Centrálny depozitár cenných papierov, približne 40 obchodníkov s cennými papiermi a aj regulátora nad kapitálovým trhom, ktorým je ešte stále Úrad pre finančný trh. Okrem toho musíme spomenúť niekoľko stoviek emitentov cenných papierov a dokonca aj drobných či inštitucionálnych investorov. Mohlo by sa zdať, že z hľadiska infraštruktúry kapitálového trhu nevyhnutnej pre jeho fungovanie je všetko zabezpečené. A predsa kapitálový trh na Slovensku tým, že nie je miestom efektívneho prerozdeľovania voľných finančných zdrojov a negeneruje reálnu trhovú cenu aktív neplní svoje najzákladnejšie poslanie a funkcie. Kde hľadať príčiny a aké sú dôsledky tohto stavu?

Príčiny

Pri hľadaní príčin stavu domáceho kapitálového trhu je potrebné vrátiť sa späť na samotný začiatok jeho vzniku. Kapitálový trh sa vo svete historicky vyvíjal do dnešnej podoby stovky rokov. Pričom základný rozdiel medzi vznikom nášho kapitálového trhu a kapitálového trhu v rozvinutých krajinách spočíva v tom, že zatiaľ čo v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom bol jeho vznik iniciovaný tak povediac "zospodu", teda subjektami, ktoré priamo využívajú kapitálový trh - investori a hlavne emitenti cenných papierov. U nás vznikol kapitálový trh politickým rozhodnutím, ktoré súviselo s potrebou nájsť vhodnú formu transformácie vlastníckych vzťahov prostredníctvom kupónovej privatizácie. To malo za následok nielen neštandardný spôsob vzniku kapitálového trhu, ale najmä vynútený vstup na kapitálový trh stoviek nedobrovoľných emitentov cenných papierov a miliónov investorov. Uvedený neštandardný vznik kapitálového trhu spolu s takmer neexistujúcou reguláciou mal za následok jeho postupnú degeneráciu až do dnešného stavu. Žiaľ, tejto postupnej degenerácii napomohol aj nezáujem vládnych predstaviteľov o podporu domáceho kapitálového trhu.

Dôsledky

Aké sú teda dôsledky pretrvávania daného stavu? Negatívne dôsledky sa dotýkajú všetkých zainteresovaných, to znamená, že emitenti cenných papierov - podnikatelia hľadajúci voľné finančné zdroje na realizáciu svojich investičných plánov - strácajú možnosť získavať finančné zdroje lacnejšie oproti bankovým úverom prostredníctvom kapitálového trhu alebo ich dokonca nezískajú vôbec. Veď kým napríklad v oblasti cudzích zdrojov je kapitálový trh jednou z alternatív voči bankovým úverom, v oblasti získavania vlastného kapitálu má jedinečné a nenahraditeľné postavenie, ktoré financovanie prostredníctvom bánk nedokáže nahradiť. Čo sa týka investorov, kapitálový trh im ponúka jedinečnú a nezastupiteľnú škálu investičných nástrojov na tvorbu ich investičných portfólií a diverzifikáciu rizík. To znamená, že nefungujúci kapitálový trh oberá investorov nielen o širokú paletu investičných nástrojov, ale najmä o atraktívne investičné príležitosti zhodnotenia ich investícií. Okrem toho má nefungujúci kapitálový trh negatívne dopady aj na ekonomiku, vplýva tak aj na zamestnancov a zamestnanosť a v neposlednom rade aj na štátny rozpočet.

Súčasnosť

Tak ako sme už uviedli, v súčasnosti kapitálový trh na Slovensku neplní svoje základné poslanie a funkcie. To znamená, že nie je miestom efektívnej alokácie a následného prerozdeľovania voľných finančných zdrojov, čiže nefunguje primárny kapitálový trh a zároveň na sekundárnom trhu nedochádza k reálnemu trhovému oceňovaniu aktív na kapitálovom trhu. Dôvody daného stavu súvisia s tým, že infraštruktúra kapitálového trhu je síce komplexná, ale zároveň aj veľmi ne-

efektívna a drahá rovnako, ako aj samotná regulácia kapitálového trhu. Dôsledkom je potom skutočnosť, že pre emitentov cenných papierov je rýchlejšie a hlavne lacnejšie čerpať bankové úvery než emitovať cenné papiere na kapitálovom trhu. To má za následok úbytok ponuky cenných papierov obchodovaných na kapitálovom trhu, a teda aj investičných príležitostí.

Budúcnosť

Otázka znie, akú budúcnosť čaká domáci kapitálový trh? Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad zdalo, pretože je množstvo faktorov, ktoré determinujú ďalší vývoj domáceho kapitálového trhu. Existuje niekoľko pozitívnych záležitostí hovoriacich v prospech rozvoja domáceho kapitálového trhu. Azda najvýznamnejším z nich je spustenie a rozbeh dôchodkovej reformy. No existujú aj ďalšie, napríklad pripravovaná privatizácia Centrálneho depozitára, prípadne šanca na efektívnejší a lacnejší dohľad nad kapitálovým trhom prostredníctvom integrácie dohľadu a snáď niekedy aj sľubovaná privatizácia časti minoritných podielov na vybraných strategických podnikov prostredníctvom domáceho kapitálového trhu. Na strane negatív stoja také faktory, ako práve pripravované právo na vytesňovanie minoritných akcionárov, chronický nezáujem vládnych predstaviteľov o stav domáceho kapitálového trhu, predsudky a zlé skúsenosti investorov a emitentov. Či vôbec dôjde k naplneniu pozitívnych impulzov a hlavne, či dokážu prevážiť tie negatívne ukáže až čas.

Autor: Róbert Kopál(Autor je riaditeľom Asociácie obchodníkov s cennými papiermi)