z dubnickej environmentálnej skupiny.
Od roku 1992 do roku 1997 vzrástlo množstvo ton separovného odpadu v meste asi 10-násobne. Potom mesto našlo investora a vstúpilo s ním do spoločnosti, ktorá mala dobudovať a prevádzkovať regionálnu skládku. "Primátor podpísal zmluvu, kde sa mesto zaviazalo, že skládku bude zásobovať odpadmi," hovorí Kurinec. Separovaný zber však začal upadať.
Od posledných volieb mesto rozbieha triedenie znova, systém je motivačnejší. V roku 1996 bol rozdiel 300 k 1000 korunám k dobru pre tých, ktorí triedili odpad, ale nezáležalo na tom, koľko odpadu v skutočnosti domácnosť vyhodila.
Po novom každý zaplatí podľa množstva nevytriedeného odpadu. Domácnosť zatiaľ len v mestskej časti Prejta, má identifikačnú kartu, s ňou nakupuje vrecia a aj s čiarovým kódom. Podľa neho mesto vie, či domácnosť používa vrecia, alebo čierne skládky. Každá domácnosť platí iba za vrecia na zmesový odpad, vrecia na triedený sú zadarmo. Mesto sa teraz rozhoduje, či rozšíri systém aj v iných častiach.
"Vyzerá to, že ušetrím - predtým som platila 1300 za odvoz nádoby. Som sama, čo by som tam dávala?" pýta sa Eva Mikulová. Hovorí, že s triedením sa natrápi, no "je dobré, keď z toho niečo vedia vyrobiť".
Anna Miháliová si odkladá bloky za vrecia, aby vedela porovnávať. Už dnes hovorí, že systém je lacnejší. "Čo sa dá kompostujeme, spálime alebo vytriedime."
Iní odpad spaľujú. Jozef D. to dokonca hodnotí ako lepší spôsob, pretože po ňom "žiadne odpady ani nezostanú". (haj)
