V Dubnici odpad separujú a oplatí sa im to.
Technická univerzita vo Zvolene sledovala zloženie voľne vyhodeného odpadu v rôznych typoch miest a vypracovala štúdiu. Odpad študovali v najväčších mestách ako Bratislava a Prešov, cez stredne veľký Pezinok a Banskú Štiavnicu až po malé dediny ako Valaliky a Dolná Tižina. Skúmali aj zloženie odpadov pohodených pri cestách a v Národnom parku Malá Fatra.
"Na jeden kilometer ciest pripadá 600 litrov PET nápojových obalov," povedal autor štúdie Miloš Veverka. Sledoval okolie ciest prvej, druhej a tretej triedy v každom kraji. Druhy a objem voľne pohodeného odpadu potom prepočítal na celú sieť ciest na Slovensku a určil, že popri cestách je 23 500 m3 odpadu, z toho 10 500 m3 tvoria práve plastové fľaše, je to asi 6 - 9 miliónov kusov. Upozorňuje, že odpad sa nazhromaždil za mnohé roky. Riešenie vidí v zavedení zálohovania nenávratných fliaš. Vrecká či tašky by sa mali podľa neho vyrábať z plastov, ktoré sa v prírode dokážu rozložiť.
Šéf Priateľov Zeme Laco Hegyi upozorňuje, že so zálohovaním obalov na Slovensku počíta už zákon o obaloch z roku 2002. Doteraz sa však systém záloh nerozbehol, zálohovanie má aj mnohých odporcov. Obchodníci napríklad hovoria, že efekt zálohovania je neúmerný nákladom.
Rezort životného prostredia sa najskôr dohodol s výrobcami, že im poskytne viac času. Potom prijatie vyhlášky s určením záloh za fľaše zablokovalo ministerstvo hospodárstva. Dana Gregorová z tlačového odboru ministerstva životného prostredia nevie, kedy vyhlášku opäť predložia, no pracuje sa na nej.
(haj)
