Ján Slezák (vo výskoku) ako Jánošík. FOTO - ČTK
Nová scéna Bratislava * Na skle maľované * Libreto a texty piesní: Ernest Bryll * Hudba: Katarzyna Gärtner * Preklad: Ľubomír Feldek * Dramaturgia: Ján Štrasser * Aranžmán a hudobná nahrávka: Henrich Leško * Scéna: Miloš Pietor * Kostýmy: Ľudmila Várossová * Choreografia a réžia: Ján Ďurovčík * Hrajú: Ján Slezák/Milan Ješko, Marián Labuda ml./Ivan Vojtek, Zuzana Tlučková/Marta Sládečková, Miroslava Partlová/Petra Humeňanská, Andrej Hryc/Peter Féder, SĽUK a ďalší * Premiéra: 22. a 24. septembra
Slovenskému národu je bez Jánošíka smutno. Necelé tri roky po tom, čo sa v Bratislave podarilo odprevadiť s veľkým plačom zo scény povestnú Zacharovu inscenáciu z roku 1974, rok po ďalšej verzii v žilinskom Mestskom divadle sa Nová scéna pokúša presvedčiť diváka, že nikto nemá na tento osvedčený titul copyright.
Plagát s obrázkom Jánošíka stojaceho na eskalátoroch hlási, že Jánošík je späť. Rozumej, "is back". Aj napriek štylizácii vizuálu, samotná produkcia sa zbytočne nepokúšala o nijakú "interpretáciu" témy, z ktorej by aj tak pod drobnohľadom historika veľa nezostalo.
Nie je to však ani replika viacerým tak dobre známej produkcie. Nová je úprava, nový je aj preklad. Zbohom buď, kotlík medený, Feldek ťa prebásnil na mosadzný. Ženy - falošnice sú najnovšie "jedna banda" a to že chcú chlapom vládnuť "je hanba". Feldekove verše neznejú zle, ale niekedy sa z nich predsa len v snahe odlíšiť sa a zmodernizovať reč vytratila istá zádumčivosť pôvodného prekladu. O dosť "tvrdšie" a súčasnejšie je aj aranžmán Henricha Leška, ozvučenie je zbytočne prehlušené.
Nový je však predovšetkým Jánošík. Slezákovo podanie nemá v hereckom prejave ľúbozvučnosť ani prirodzenosť prejavu Michala Dočolomanského. Pri stretnutí s milou len stojí a od rozpakov sa nebezpečne oháňa valaškou. Spieva i tancuje však s istotou a s vrkočmi vyzerá takmer autenticky.
S profesionalitou, ale akosi bez duše sa postavy jeho milej zhostila Miroslava Partlová. Marián Labuda ml. je milý čertík, celkom ako postavička z ÚĽUV-u. Anjel v podaní Marty Sládečkovej sa však zdal skôr zo zlatého vianočného stromčeka. Katarína Hasprová prichádza v sprievode čiernych anjelov, a berie si na záver nielen zbojníka, ale i pozornosť divákov, Smrť je výrazná už svojím kostýmom.
Režijnými nápadmi to síce nesrší, ale pri dynamických tancoch a spevoch sa na všeličo zabudne. Folklór Jánovi Ďurovčíkovi svedčí určite viac ako iné štylizácie.
Ktorý Jánošík je teda lepší? Henten či Tento sponzorovaný výrobcom hygienických vreckoviek? Táto základná otázka bude asi chvíľu zamestnávať potenciálnych i reálnych divákov - zaťažených i nezaťažených pôvodnou produkciou.
Krehký obrázok maľovaný na skle by asi dnes pôsobil naivne. Tí, čo si doma potichučky hudú o zbojníčkovi, si aj tak budú spievať po starom, a tých, čo prídu na Novú scénu, asi chytí rytmus a záverečný refrén: "Žite a spievajte, spievajte a žite!"
