Pre Filka je prvá, pre česko-slovenský pavilón na Benátskom bienále, žiaľ, jediná.
Prvé prekvapenie prišlo hneď v deň vernisáže. Po prechádzke pavilónmi, zahltený záplavou informačných materiálov, veľkých reprezentatívnych katalógov, vizitiek, infotašiek a bulletinov sa návštevník veľmi začudoval, keď sa ocitol v spoločnom pavilóne Čechov a Slovákov. Hneď pri vstupe sa mu naskytol pohľad na stôl s bielym obrusom a pohodenou publikáciou budiacou dojem, že si práve niektorý zo študentov vyložil z tašky učebnicu - názor mu vzápätí opravila veľká cenovka.
A ak ste boli náhodou novinár, príležitosť propagácie umenia našej krajiny sa stratila v okamihu, keď vám s úsmevom chceli útlu knižočku predať. Možno ste mali to šťastie a knihu vám dobrodušne daroval zo svojho autorského nákladu sám Filko. Nedostalo sa vám však vysvetlenia, prečo je na pulte práve jeho kniha, keď vystavujú traja umelci. Prečo chýba katalóg, ktorý by vysvetlil koncepciu a zámer inštalácie, prípadne vás voviedol do umeleckých konceptov všetkých autorov, aby ste dokázali pochopiť toto trojdielo vo všetkých jeho vrstvách.
Ak sa aj inštalácia, založená na texte páčila (jej vážnosť odľahčili guľôčky Borisa Ondreičku, ktoré návštevníkov ako detská hra naozaj zaujali, no fakt, že na každej z nich je vyrazené jedno písmeno abecedy, si všimli iba tí, ktorí si ju ukradli a mimo pavilónu si úlovok bližšie prezreli), zostala v tieni neinformovanosti a amatérskeho nezvládnutia reprezentácie na medzinárodnej úrovni. Takáto prezentácia by totiž neobstála ani v periférnej galérii.
Vznik publikácie iniciovala ešte počas pôsobenia na Slovensku švajčiarska nadácia Pro Helvetia a jej riaditeľ Dušan Brozman. Ak by táto kniha vznikla pred pätnástimi rokmi, ako prvé gesto smerom k velikánovi slovenskej výtvarnej scény, ako štartovacia čiara pre rozmernejšiu publikáciu s hlbším záberom, obstála by. "Ide o prvú ucelenú informáciu o významnom autorovi a do niekoľkých rokov ju bude nasledovať skutočná retrospektívna monografia," obhajuje Brozman (spolu s rakúskou historičkou Patriciou Grzonky je aj jej autorom) publikáciu štvorcového formátu 15cm x 17cm s mäkkou väzbou. Zarazí skutočnosť, že prvá Filkova kniha je v češtine (vydavateľ Arbor Vitae, Praha 2005), rovnako by však prekvapilo, ak by prvá monografia niektorého z českých velikánov vyšla v slovenčine.
V tomto formáte kniha neobstojí ani ako sprievodný materiál ku chýbajúcemu katalógu. Smutný je však fakt, že keby nebolo iniciatívy Švajčiarov, nemala by čo Slovenská národná galéria ponúknuť. Na druhej strane by bola nútená zachovať sa menej laxne a iniciovať vznik reprezentatívnych materiálov, najmä keď už nešlo o výber z prihlásených, ale priame oslovenie umelcov, z vlastnej strany včas. (kop)
