Výsledok spolupráce výtvarníkov Stana Filka, Borisa Ondreičku, Jána Mančušku a kurátora Mareka Pokorného v Benátkach. FOTO SME - ANDREA KOPERNICKÁ
Všetci, ktorí sa ešte nestihli zastaviť v Benátkach a prezrieť si najprestížnejšiu svetovú prehliadku súčasného umenia, majú ešte čas. Brány 51. ročníka Benátskeho bienále sa zatvárajú až o mesiac a pol.
Presne toľko potrvá aj prezentácia v spoločnom česko-slovenskom pavilóne. Tento rok sa na prehliadku bez výberového konania, teda priamym výberom dostali Stano Filko, Boris Ondreička a Ján Mančuška. Projekt Model sveta (Quadrofónia) kurátorsky viedol prizvaný Marek Pokorný, riaditeľ Domu umenia v Brne.
Pôvodným zámerom bolo vzdať poctu slovenskému konceptuálnemu umelcovi Stanovi Filkovi, neskôr slovenská strana prizvala aj Borisa Ondreičku (táto dvojica sa v rámci spoločného projektu už niekoľkokrát stretla) a aby bola zastúpená aj česká strana - víťaza Ceny Jindřicha Chalupeckého Jána Mančušku.
Spoločne, ale každý sám
"Projekt som chcel robiť ako celok - každý sám spoločne, ako futbalové mužstvo, aby sme boli jednotní," hovorí pre SME Filko. "Dopadlo to tak, že sme robili síce spoločne, ale každý sám." Podľa jeho slov je tento projekt teóriou univerzálna aplikovaná na konkrétny priestor pavilónu, s využitím génia loci. Filko navštívil bienále ako mladý chlapec, keď mu vysvetlili princíp postavenia nášho pavilónu, a odvtedy sa zaoberal myšlienkou projektu práve pre tento priestor. "Pavilón je postavený ako aténsky chrám, čiže v sebe nesie ďalší význam. Je to prepojenie histórie do prítomnosti a budúcnosti," vysvetľuje Filko.
"Priestor je radostný a mnohých ľudí teší," hovorí ďalší zúčastnený autor Boris Ondreička. Jeho umelecký vstup pozostával z rozhodenia šesťtisíc antikorových guľôčok s laserom vypálenou abecedou. Ľudia ovplyvňujú pohyb guľôčok a vznikajú náhodné slová, vety a posolstvá. Podľa Ondreičkových slov "je to o jazyku, dialógu a kontexte".
Mančuška zabral 3D priestor pavilónu presklenými platňami s nakašírovanými textami. "Zaujíma ma duchovný presah, štruktúry myslenia a vnímania okolitého sveta," dodáva do tretice výpovedí autor.
Aktuálny imidž, obsah neznámy
Z inštalácie, v ktorej dominujú Ondreičkove rozhádzané antikorové guľôčky a Mančuškove presklené tabule, poctu velikánovi cítiť nie je. Jeho dielo je síce rovnocennou súčasťou projektu, návštevník si ju všimne až po dôkladnejšom prezretí pavilónu a pozornejšom čítaní inštalácie.
O uctení si Filkovej osobnosti by mala svedčiť jediná sprievodná publikácia pavilónu - Filkova monografia, ktorá túto úlohu jednoznačne neutiahla.
"Ak sa na projekt pozrieme z hľadiska použitých vizuálnych prostriedkov, môžeme ho priradiť k realizáciám, ktoré hovoria súčasným jazykom," hovorí teoretička umenia Jana Geržová. "Navyše, Ondreičkov fór s rozsypanými kovovými guľôčkami, známy už z výstavy Československo (2003), ozvláštnil inštaláciu nielen o predpokladané hravé (herné) motívy, ale neplánovane aj o emočne veľmi silný zvukový efekt."
Napriek tomu, že inštalácia navonok pôsobí súčasne, obsah unikne všetkým - okrem dôverne oboznámených s doterajšou tvorbou autorov. Absencia sprievodných materiálov je jedným z hlavných kameňov úrazov prehliadky, na ktorú ministerstvo vyčlenilo dva milióny korún. Núka sa otázka, prečo sa nevieme predať a dokedy bude amaterizmus sprevádzať pri prezentáciách Slovensko svetom.
Autor: ANDREA KOPERNICKÁBenátky, Bratislava
