FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Od začiatku v roku 1994 je na lavičke daviscupovej reprezentácie Slovenska nehrajúci kapitán MILOSLAV MEČÍŘ. Olympijský víťaz zo Soulu '88, finalista dvoch grandslamových turnajov (US Open '86, Australian Open '89), bývalý 4. hráč svetového rebríčka (februára 1988) sa ako čs. reprezentant dva razy pokúšal v semifinále o postup medzi dva najlepšie tímy v Davisovom pohári. No postup do finále mu vyšiel až ako kapitánovi.
Čo vám napadlo, keď Dominik Hrbatý v nedeľu vybojoval v dueli s Guillermom Coriom rozhodujúci tretí bod?
"Že je to ako sen. Zápis do histórie. Veď keď sme pred dvanástimi rokmi začínali so slovenským tímom v Davisovom pohári, ani by som nepomyslel na to, že sa môžeme udržať v elitnej svetovej skupine. A my sme teraz vo finále."
Kedy ste si boli istý víťazstvom Slovenska nad Argentínou?
"Až po mečbale v súboji Hrbatý - Coria. Želal som si to už skôr, ale tenis je hra, keď treba bojovať do poslednej lopty. Všeličo sa môže stať - zranenie či iná nepríjemnosť. Zápas sa raz-dva obráti."
O štyri naše body sa zaslúžili všetci štyria reprezentanti. Ako ste videli piatkové single na kurte?
"Naši chlapci predviedli vynikajúce výkony. Hrbatému v prvom zápase eliminoval jeho zbrane Nalbandian, trochu z toho znervóznel a nehral až tak dobre ako predtým. Výborne zahral Karol Beck, našiel recept na Coriu, tento povrch mu sedí. Stav 1:1 po prvom dni by som bral."
A sobotňajšia štvorhra?
"Mertiňák s Beckom ma príjemne prekvapili. Tušil som, že to bude jeden z kľúčových bodov zápasu. Už som to povedal, že ak by v takejto forme hrali aj na turnajoch, mohli by sa prebojovať až na Masters najlepších svetových párov.
Nečakali ste, že namiesto Coriu mohli Argentínčania zataktizovať a v nedeľu postaviť iného hráča?
"Čakal, ale čo by mi to pomohlo? Nastúpil Coria. Dominik si naňho veril, vedel, že Coriove údery nie sú pre našu jednotku až také nebezpečné ako Nalbandianove. Dokáže sa s ním dostať do tempa, do rytmu a potom už v prudkých výmenách vie zahrať presné údery, ktoré ani taký dobrý bežec ako je Coria, nestíha. Prvý set bol dosť kritický, tam sa zápas lámal. Zdalo sa, že náš hráč ešte nestriasol nepohodu z piatkového súboja, ale po druhom rebrejku na 5:5 som už veril, že sa dostáva do svojej hry. V tajbrejku zahral dobre, narástlo mu sebavedomie a potom už dominoval."
O postup do finále ste sa dva razy usilovali ako hráč a teraz vám to vyšlo ako kapitánovi. Čo je ťažšie?
"V osemdesiatych rokoch som hral za Československo v semifinále vo Švédsku, potom som nastúpil proti Nemecku. Neuspeli sme, ale vtedy sa mi to nezdalo také ťažké. Náročnosť Davis Cupu som si uvedomil až za dvanásť rokov na lavičke Slovenska, keď som získal väčší prehľad."
Kapitán vyberá hráčov, určuje nomináciu na zápasy, v zápase pomáha tenistom svojimi radami. Aký podiel cítite na tomto úspechu?
"Najcennejší sú hráči, im patrí obdiv, uznanie. Davis Cup je vysiľujúci, ale chalani sa radi vracajú do kolektívu. Od nich závisí výsledok, nie odo mňa. Som rád, že môžem byť pritom a trochu im pomôcť."
Kam by ste vo svojej kariére zaradili tento úspech?
"Neviem. Vždy som chcel byť športovcom a teraz si pripadám ako funkcionár. Ako hráča by ma to viac tešilo."
