Keď rodičia vojdú do škôl na rodičovské združenia, majú často pocit, akoby sa v nich od čias, keď študovali oni, nič nezmenilo. Staré drevené stoličky, lavice, z ktorých opadáva nový náter, okná, cez ktoré prefukuje. Slovenská vláda totiž na školákoch šetrí - dáva na nich len dve tretiny z toho, čo krajiny OECD. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Keď dnes vojdete do hociktorej z verejných škôl, s výnimkou počítačových učební vyzerajú rovnako ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Nepohodlné drevené stoličky, starý nábytok, zašlé farby, sem-tam olupujúca sa omietka. Slovensko totiž na vzdelávaní detí šetrí. "Zistil som, že výdavky na jedného väzňa dosahujú v priemere 350-tisíc korún za rok, a výdavky na jedného žiaka len 35 000 korún. To je len desatina," povedal na tlačovej konferencii k budúcoročnému rozpočtu minister školstva Martin Fronc.
Slabé financovanie školstva vidieť aj v porovnaní s krajinami OECD. Kým štáty združené v tejto organizácii vydali v roku 2002 na vzdelanie detí priemerne 6,2 percenta hrubého domáceho produktu, Slovensko len 4,1 percenta - teda až o tretinu menej.
Podobne šetrí aj na platoch učiteľov. Kým napríklad japonský učiteľ na základnej škole dostane za hodinu práce 72 dolárov a nemecký 57, slovenskému učiteľovi musí stačiť aj deväť dolárov. Tým sme sa zaradili v rámci učiteľských platov jednoznačne na posledné miesto rebríčka krajín OECD.
Niektorým sa ani to nezdá. "Akých deväť dolárov na hodinu? To ste ako prišli k tomuto číslu? Ja som si to prepočítala a mne vychádza maximálne necelých sedem dolárov na hodinu," volala nám do redakcie po zverejnení výsledkov rozčúlená učiteľka, ktorá sa však nepredstavila.
Školy sa zväčša zhodujú v tom, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia na prevádzku a jednoduchú údržbu, na rozvojové projekty či lepšie vybavenie nie.
Eva Šestáková, riaditeľka Základnej školy na Lazaretskej ulici v Bratislave dokonca tvrdí, že: "Situácia v školstve sa zhoršila, často nemáme pokryté ani platy. Už aj na prevádzku si musíme zarábať."
Hovorí, že peniaze školám chýbajú, niektorým viac, iným menej, ale chýbajú všetkým. "Zarábame si preto na rozvojové projekty, zháňame granty, žiadame o pomoc rodičov. Bez ich príspevkov by sme nevyžili. Už dávno neplatí, že školstvo je bezplatné," hovorí Šestáková.
Pritom podľa nej práve základné školstvo má byť najkvalitnejšie, "pretože cezeň prechádza celá generácia".
Ministerstvo financií, ktoré peniaze pre školstvo rozdeľuje, však tvrdí, že učiteľom polepší. "Priemerný plat učiteľov na základných a stredných školách má na budúci rok prekročiť 18-tisíc korún a dosiahnuť tak úroveň priemeru v slovenskej ekonomike. Zvýšenie miezd navrhol minister financií Ivan Mikloš pri predstavení štátneho rozpočtu na rok 2006," povedal nám hovorca ministerstva Peter Papanek.
SOŇA REBROVÁ