. Teológiu vyštudoval v Spišskej Kapitule, v r. 1889 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Zákamennom, Liptovských Kľačanoch a v Tvrdošíne, farárom bol v Sliačoch a v Ružomberku. V r. 1924 pápežský komorník a v r. 1927 apoštolský protonotár. Politickú činnosť začal v r. 1895 v Zičiho Krajinskej katolíckej ľudovej strane, v r. 1901 ho zvolili do vedenia SNS. Za radikálne proslovenské názory ho zo SNS v r. 1906 suspendovali, odsúdili a v r. 1907-09 väznili v Szegede. V r. 1913 sa stal predsedom novozaloženej Slovenskej ľudovej strany (od. r. 1925 HSĽS). V r. 1917 sa prihlásil k idei spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo potvrdil aj v októbri 1918 ako člen SNR a signatár Deklarácie slovenského národa. V r. 1919 sa tajne zúčastnil na mierovej konferencii v Paríži, kde informoval o centralistickej politike Prahy a túžbe slovenského národa po autonómii. Po návrate bol osem mesiacov internovaný na Mírove. V r. 1918-38 poslanec NZ. V r. 1938 opätovne žiadal autonómiu pod hrozbou odtrhnutia Slovenska od ČSR. Autor mnohých odborných prác: Ako založíme gazdovsko-potravný a úverový spolok?, Nábožný kresťan, Nábožné dieťa a i. Zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.

1973 -- vo Washingtone zomrel publicista, čs. politik, diplomat, účastník protifašistického odboja Štefan Osuský. Od detstva žil v USA, zapojil sa do krajanského hnutia a presadzoval vznik československého štátu. 1918–21 vyslanec v Londýne, 1921–39 v Paríži, podieľal sa na tvorbe čs. zahraničnej politiky. Po r. 1939 jeden z predstaviteľov československého zahraničného odboja, pre opozíciu voči E. Benešovi vyradený z politického života československej emigrácie. Narodil sa 31. marca 1889 v Brezovej pod Bradlom.