Hoci už väčšina prekročila šesťdesiatku, naďalej sa stretávajú v klube seniorov. František Švanda, ktorý pôsobil štyridsať rokov práve v okrsku Skalka, hovorí, že až ako seniori majú možnosť navzájom sa spoznať. "Keď som ešte slúžil na Skalke víkendy, vedel som, aká zostava slúži v iných horstvách. Poznal som mená, aj to, na akých záchranných akciách práve robia. No ako ľudí ich začínam spoznávať až na našich stretnutiach," dodáva Švanda.
Na Skalke sa predovšetkým porovnávalo. Hoci záchranná technika sa v posledných rokoch výrazne zlepšila, podstata záchranných akcií zostala nezmenená. "Vždy ide o ľudský život, ktorý je pre záchranný tím posvätný," tvrdí Švanda. Sám si za štyridsať rokov nepamätá víkend, ktorý by nestrávil na horách.
Seniori spomínali aj na to, že na horách bývalo kedysi podstatne menej ľudí, ale k horám mali oveľa bližší vzťah. Dnes sa hlavne zimné športy stali vecou módy a prestíže a horské zásahy často sťažujú pribúdajúce adrenalínové športy. Zmodernizovali sa horské chaty a ponúkajú komfort, ale často z nich vymizlo ľudské teplo, ktoré tam bolo pred rokmi. Podľa dnešného vedúceho Horskej služby na Skalke Viktora Halířa je stretávanie sa so seniormi vždy inšpirujúce.
"Rád ich počúvam a obdivujem, ako dokázali s minimálnym vybavením zvládať náročné akcie. Hoci spravidla platí, že v šesťdesiatke už človeka v záchrannom tíme obmedzuje nedostatok fyzických síl, nebýva to vždy pravidlom. Aj v našom okrsku stále vykonáva služby šesťdesiatnik František Schmidt, ktorý je tak dobre fyzicky vybavený, že položí na lopatky aj mladých čakateľov horskej služby," dodáva Viktor Halíř. (eta)
