Kveta Balážová prečítala ťažký historický text rýchlo, bezchybne a súťaž v čítaní vyhrala. "Kým v škole sa učia čítať dvomi rukami, Kvetke to ide lepšie jednou rukou. Text prečítala tak dobre, že by ho mohla pokojne čítať aj naživo v televízii," myslí si Vladimír Cintula, učiteľ Braillovho písma v škole pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave.

Naučiť sa čítať bodové písmo je ťažké pre tých, ktorí prišli o zrak v dospelosti. Majú totiž slabo rozvinutý hmat. "Ten musia nadobudnúť cvičeniami: navliekaním korálikov, oddeľovaním šošovice od hrášku či rozoznávaním reliéfnych obrázkov. Potom sa dá Braillovo písmo zvládnuť za rok. Pomôckou sú šlabikáre pre dospelých," povedal Josef Zbranek, podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Každý nevidiaci číta Braillovo písmo iným tempom a rýchlo ho číta len málokto.

Väčšina ľudí, ktorí stratili zrak v dospelosti, zostáva negramotná. Informácie získava najmä z časopisov vo zvukovej podobe. "Odborné články nestačí počúvať, treba si ich pomaly preštudovať z papiera. Zvuková podoba nestačí," konštatuje súťažiaci Peter Vavro zo Žiaru nad Hronom.

Na Slovensku vychádza 14 časopisov pre nevidiacich a slabozrakých. Reportáž do jedného z nich - do časopisu Prameň, pripravovala o súťaži redaktorka Želmíra Zemčáková. Reportáž je zvuková, lebo Prameň vychádza len na kazetách.

Niektoré časopisy pre nevidiacich vychádzajú v Braillovom písme, iné na kazete alebo sa posielajú odberateľom v e-mailovom balíčku, ktorý sa dá vypočuť na počítači so zvukovým výstupom. Najčítanejšia je sociálno-právna poradňa a príbehy zo života nevidiacich. Existujú prílohy pre literátov, šachistov, hudobníkov či masérov. (bej)