Elektrizačná prenosová sústava je najziskovejšou štátnou firmou. Jej zisk sa však nepoužil na vlastný rozvoj, ale ho inkasovalo ministerstvo hospodárstva. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Ceny elektrickej energie by mohli byť aj lacnejšie. Domácnosti sa totiž v cenách elektriny skladajú aj na zisky výrobcov a distribútorov energie. V prípade prenosovej sústavy, ktorá patrí štátu, ide o zisky, ktoré často nedosahuje ani súkromný sektor.
Poplatky za prenos energie z elektrární ku konečným spotrebiteľom si účtuje Štátna elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Vlani dosiahla zisk 1,7 miliardy korún, čím sa stala vzhľadom na veľkosť najlepšie zarábajúcou štátnou spoločnosťou.
Nečakaný zisk
"Najväčšiu zásluhu na pozitívnom výsledku v roku 2004 má racionalizácia nákladov. Nie je to na úkor domácich spotrebiteľov elektriny," tvrdí hovorca elektrizačnej sústavy Igor Gallo. V tomto roku plánuje sústava zníženie čistého zisku na 830 miliónov korún. O niekoľko rokov by to mala byť už len desatina.
"Zisk prenosovej sústavy bol absolútne nečakaný. Spoločnosť sa v roku 2004 prvý raz zapojila do cezhraničných obchodov a obchod mal lepšie výsledky, ako sa predpokladalo. Akonáhle sa však začali prejavovať nadpríjmy, úrad zasiahol a príjmy nad povolený objem odčerpal," povedal hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Miroslav Lupták. Regulátor znížil niektoré poplatky aj tento rok, naposledy 1. septembra. "Znamená to, že koneční spotrebitelia zaplatia za prenos elektriny o 11 percent menej. Pre domácnosti sa to prejaví od 1. januára," dodal Lupták. Prenos elektriny tvorí asi osem percent koncovej ceny elektriny. Zníženie bude teda zanedbateľné, necelé percento zo sumy na účte.
Neinvestovali
Väčšinu z vlaňajšieho zisku vybralo na dividendách ministerstvo hospodárstva s plánom použiť ho na "chod verejnej správy". Elektrizačná sústava tak nemohla naplniť svoje predstavy - nečakaný zisk použiť na opravy. "V priemere treba investovať ročne asi jednu miliardu korún," hovorí Gallo. Niektoré elektrické vedenia majú už 50 rokov a zároveň chýbajú nové, s väčšou kapacitou. Inovovať podľa Galla treba aj elektrické rozvodne a iné zariadenia. Ak sa investovať nebude, nekvalitné vedenie a s tým súvisiace straty elektriny zaplatia o niekoľko rokov v konečnom dôsledku spotrebitelia.
Pre budúce investovanie môže byť pre SEPS vhodné aj prepojenie slovenskej a poľskej sústavy. Jedno vedenie nás s Poliakmi už spája, z dôvodu kapacity sa v horizonte niekoľkých rokov plánuje ďalšie. Poľsko produkuje nadbytok elektriny, ktorej sa potrebuje zbaviť. Ak by nám ju mohli vo veľkom predávať, cena na Slovensku by mohla v dôsledku konkurencie klesnúť. "O novom vedení sa s poľskou stranou ešte len rokuje. Treba však posúdiť možné environmentálne a technologické riziká," hovorí Gallo.
SEPS zostane posledná
Prenosovú sústavu oddelil štát od elektrární v roku 2002. Spoločnosť nie je len vlastníkom rozvodných zariadení a elektrického vedenia, ale zaobstaráva aj podporné služby. Tie zabezpečujú rovnovážny stav v sústave, aby vyšší odber nespôsoboval výpadky elektriny. Po privatizácii elektrární a doprivatizovaní distribučiek bude prenosová sústava prakticky jedinou pákou štátu, ako aktívne vstupovať do cien elektriny.
Za štyri roky existencie SEPS sa na jej vedení vystriedali štyria riaditelia.
