BRATISLAVA - Väčšina ľudí je za to, aby sa voľby konali skôr ako v septembri. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME uskutočnila agentúra Markant.
Pre voľby v marci by sa rozhodlo až 46 percent ľudí, kým za september, keď sa má podľa plánu skončiť funkčné obdobie vlády Mikuláša Dzurindu, bolo necelých 24 percent opýtaných. Za júnový termín volieb, ktorý presadzuje HZDS bolo 8 percent a 22 percent ľudí sa nevedelo vyjadriť. Politikov to príliš neprekvapuje.
Poslanec SMK Gyula Bárdos povedal, že strana je aj naďalej za voľby v marci či v apríli, ale zákon o predčasných voľbách nepredloží, lebo v koalícii s tým dvaja partneri nesúhlasia. "To neznamená, že akceptujeme súčasný stav. Zatiaľ máme veľa otázok, na ktoré nedostávame odpoveď," povedal Bárdos.
Člen Prezídia SDKÚ Peter Miššík považuje prieskum za zbytočný. "Voľby budú v riadnom termíne v septembri. Väčšina ľudí zvolila túto vládnu koalíciu, ktorá má väčšinu v parlamente."
Šéf klubu ANO Ľubomír Lintner hovorí, že výsledky prieskumu svedčia o podpore ľudí pre rôzne politické strany, ale on sa napriek tomu musí snažiť, aby "ma ľudia posudzovali po štyroch rokoch vládnutia".
Podpredseda opozičného Smeru Robert Kaliňák si vysvetľuje výsledky prieskumu tak, ľudia sú nespokojní s vládou a s tým, čo sa "deje s hodnotovou politikou".
Až 60 percent ľudí v prieskume povedalo, že politická situácia sa nezmení ani po najbližších voľbách. Poslanec HZDS Ján Kovarčík je presvedčený o opaku, Kaliňák za tým vidí skepticizmus ľudí.
Podľa Bárdosa to svedčí o tom, že politická scéna nie je vykryštalizovaná. "Občania nevedia, kto kde patrí a s ktorou stranou ako rátať."
Lintner si myslí, že po ďalších voľbách, bude politická situácia ešte komplikovanejšia ako teraz. "Bude veľmi zložité zostaviť vládu, pokračovať v reformách a nezvrátiť ich. Veľmi sa obávam aj skomplikovania vzťahu k maďarskej menšine." (sp)
Čo ešte vyplynulo z prieskumu
* voľby v marci chceli skôr príslušníci maďarskej menšiny ako Slováci (67 % ku 45 %),
* s blokovaním parlamentu nesúhlasili viac Maďari ako Slováci (60 % ku 40 %),
* voľby v marci chceli skôr Bratislavčania ako Košičania (50 % ku 9 %),
* 42% Košičanov odpovedalo na otázku, kedy majú byť predčasné voľby neviem, Bratislavčanov iba 10 %,
* o blokovaní parlamentu nevedelo 75% Košičanov oproti 37 % Bratislavčanov,
* nádej, že situácia sa po voľbách zlepší, majú najviac 50- až 59-roční (35 %) a Bratislavčania (40 %).
Politológ: Ľudia reagovali na šarvátky politikov
BRATISLAVA - Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že ľudia dávajú prednosť predčasným voľbám pod vplyvom šarvátok politických strán a zablokovaného parlamentu.
"To, že predčasné voľby vo väčšine podporili Maďari, súvisí s tým, že parlament bol zablokovaný aj pri schôdzach, ktoré hovorili o nástupe náhradníka SMK," mieni politológ.
To, že ľudia neveria tomu, že sa niečo po voľbách zmení, svedčí "o istom realizme". Po voľbách 1998 boli podľa Mesežnikova silné očakávania pozitívnych zmien, ktoré sa naplnili iba čiastočne. Navyše, hlavný konflikt medzi demokratickými a nedemokratickými silami, keď išlo o zásadnú zmenu, je už podľa neho minulosťou. (sp)
Čo si myslia politici o názore ľudí na blokovanie parlamentu?
Opozícia štyri dni blokovala parlament. Jej poslanci sa neprezentovali a koalícia nemala potrebných 76 hlasov na sfunkčnenie poslaneckej snemovne.
PETER MIŠŠÍK, SDKÚ: "Tie čísla ma prekvapili. Je to dobrý signál, že voľby začínajú ľudí zaujímať až vtedy, keď sú reálne."
PAVOL ABRHAN, KDH: "Ľudia dostali informáciu, že parlament je zablokovaný a nepracuje, hoci poslanci plat ďalej dostávajú. Nebol by som však na opozíciu zlý, lebo takáto blokácia je prirodzenou súčasťou demokratických parlamentov."
ĽUBOMÍR LINTNER, klub ANO: "Ukázalo sa, že ľudia chcú predčasné voľby, ale iba malá skupina schvaľovala postup opozície. Ustanovenie ústavy, že parlament je možné rozpustiť po troch mesiacoch jeho blokovania, a nie po troch, štyroch dňoch, ako by si to želala opozícia, má svoj zmysel."
JÁN KOVARČÍK, HZDS: "Koaličná väčšina je krehká a opiera sa o poslancov, ktorí nezastupujú názory pôvodných voličov. Je preto v poriadku, že opozícia blokuje parlament. Je veľmi smutné, že sa musia opierať o zradcov, ktorí odchádzajú z pôvodných strán možno aj za nejaký ‚bakšiš'."
ROBERT KALIŇÁK, Smer: "Niekedy treba prijať rozhodnutia, ktoré nie sú na prvý pohľad najkrajšie."
BOHUMIL HANZEL, Smer: "Ľudia negatívne vnímajú, keď sa nepracuje. Za svojím názorom si stále stojím." (ako jediný z opozície bol proti blokovaniu parlamentu) (sp)
Českí voliči rozbíjanie koalície neoceňujú
Dilemu, či vystúpiť z koalície, alebo nie, zažila nedávno aj česká politická strana KDU-ČSL. Práve ona sa najviac angažovala v tom, aby premiér Stanislav Gross po škandále s nevysvetleným pôvodom peňazí na svoj byt odstúpil z funkcie.
V Čechách to vyvolalo politickú krízu, ľudovci hrozili odchodom z vlády. Podľa denníka Lidové noviny si dali ľudovci urobiť prieskum, z ktorého vyplynulo, že verejnosť hrozby o odchode z koalície nevníma dobre a stranu vidia skôr ako "podrazákov". Ľudia vraj nevidia problém do hĺbky a nerozlišujú, že jeho podstatou bolo netransparentné konanie premiéra.
Podľa Lidových novín sú tieto prieskumy dôvodom, prečo ľudovci tak potichu prijali to, že ČSSD sa dohodla na prijatí Zákonníka práce s komunistami.
V Českej republike budú voľby v júni. (r)
