"Skutočne mám, čo som chcel. Chcel som spievať, hrať pred ľuďmi a aj s ľuďmi, takže som spokojný," hovorí dvadsaťtriročný Trnavčan o svojom debutovom albume Mám, čo som chcel, ktorý vychádza práve v týchto dňoch.
Hudbe sa začal venovať až v osemnástich rokoch. Prvé vystúpenia absolvoval v baroch a kluboch sám s akustickou gitarou v ruke a s repertoárom prevzatých hitov od Zicha, Gombitovej až po Travis alebo Pink Floyd. Osvedčené pecky na koncertoch postupne dopĺňal o vlastné pesničky.
"Svoje piesne skladám na základe silných zážitkov, ktoré zanechali vo mne stopy," vysvetľuje hudobník svoj spôsob skladania, ktorý skladbu Tajné myšlienky napísal pre svojho zosnulého otca. "Mal som pätnásť, keď zomrel. Dlho som hľadal tie správne slová a raz prišiel deň, keď som zobral gitaru a pieseň bola na svete. Je to moja najosobnejšia vec. Keď stratíš niekoho, koho si miloval, pýtaš sa, prečo sa to stalo práve tebe. No potom zistíš, že ten človek je v srdci stále s tebou."
Zlom v Bystríkovej hudobnej kariére nastal pred rokom, keď si ho pod patronát vzal manažér Jozef Šebo, ktorý stojí za úspechom speváčky Jany Kirschner, ako aj viacerých slovenských hudobníkov z minulosti. Pomerne suverénnym spôsobom preplával piatym ročníkom súťaže Coca-Cola PopStar. V tom čase mal v šuplíku dostatok skladieb, ktorými by zaplnil celý album.
Bystríkov debut vznikal v štúdiu Babylon vo Váhovciach aj za účasti osvedčených mien slovenskej popmusic - Oskara Rózsu, Juraja Kupca, Igora Ajdžiho Saba alebo Martina Wittgrubera. Album Mám, čo som chcel prináša jedenásť poprockových pesničiek aj so singlom Poďme spolu tlieskať, ktorý vyhrávajú slovenské rádiá. "Dobrí muzikanti a ľudia, jednoducho pohoda v štúdiu, myslím, že je to na albume cítiť," opisuje nahrávanie a dodáva: "Veľa som sa naučil a zároveň sme sa úžasne bavili. Sám som zvedavý, ako ľudia moju muziku príjmu."
(peb)
