Rakúskeho novinára Franza Edera správy, ktoré o ňom na ŠtB podával jeho vtedajší priateľ Jozef Banáš, šokovali. V tom čase v Banášovi videl naopak "človeka, ktorý aktívne pracuje na tom, aby sa komunistický režim skončil". Banášovi vyčíta, že mu aspoň po revolúcii nezatelefonoval a nepovedal mu pravdu.

Keď sa Eder dozvedel, čo je o ňom v spise ŠtB, hneď prišiel do Bratislavy a ešte v piatok večer si správy prečítal. Vzápätí sa rozhodol, že Banáša navštívi doma. Nebol uňho roky, vedel len, že býva v Karlovej Vsi.

Poslanca Banáša Ederova návšteva o jedenástej v noci prekvapila. Mal na sebe tričko s nápisom Slovakia - bol povzbudzovať na Davis cupe. "Franz, som rád, že si prišiel," povedal a otvoril fľašu vína. Novinár položil na stôl Banášove správy a povedal mu, že si majú veľa čo povedať.

"Nemal som tvoje číslo," hovoril Ederovi Banáš, prečo mu nikdy nezavolal. Začal mu vysvetľovať, že s ŠtB vôbec nespolupracoval, hovoril, ako ho lanárila na spoluprácu rozviedka a že ju odmietol. Spomínal aj podpis v svojom spise, o ktorom chce dokázať, že je falošný, a skončil tým, že dnešný šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš pracoval v ústave kybernetiky za socializmu pre Sovietsky zväz a komunistickú tajnú službu.

Eder sa spýtal Banáša, prečo musel hlásiť, že pije víno a potom šoféruje. Banáš mu povedal, že vedľa sedel eštebák, ktorý to sledoval. "Prečo mi to nepovedal, že nemám piť víno alebo že si mám dávať pozor?" spýtal sa neskôr Eder. "Mrzí ma, že sa ani raz neprihlásil a nepovedal 'Je mi to ľúto'."

Eder kedysi chodil do Marcheggu na ryby. Kúsok od hraníc mal chatu, kde v noci počul streľbu alebo štekot psov, keď pohraničná stráž naháňala tých, čo sa pokúsili z Československa ujsť. Od roku 1978 referoval o prípadoch utečencov pre denník Kurier.

Neskôr sa z neho stal spravodajca z Československa. Nebolo veľa rakúskych novinárov, ktorí to chceli robiť. V novinách je dodnes.

Za socializmu sa niekoľkokrát pokúsil urobiť rozhovor s Alexandrom Dubčekom, pred ktorého domom vždy stávali dvaja tajní. Doniesol mu aj fľašu vína a čerstvú špargľu, ale Dubček sa bál. "Bohužiaľ, k rozhovoru nikdy nedošlo. Pôsobil na mňa dojmom poníženého človeka, ktorý mal strach," hovorí o Dubčekovi.

Eder si vyžiada od ústavu celý svoj spis, ktorý naňho eštebáci viedli ako na preverovanú osobu s krycími menami Hefaistos a Fero.

(mož)