Som živnostníkom v oblasti stavebného priemyslu a zamestnávam siedmich zamestnancov, ktorí majú trvalý pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Keďže charakter tejto podnikateľskej činnosti mi neumožňuje prideľovať zamestnancom pravidelne prácu, s väčšinou zamestnancov sme dospeli k dohode, že ich pracovné pomery budú platne ukončené a potrebné pracovné činnosti budem realizovať na základe obchodnoprávnych zmlúv. Chcem sa spýtať, či týmto konaním neobchádzam ako zamestnávateľ ustanovenia Zákonníka práce a či je plánovaný postup v súlade s platnými zákonmi.
Ustanovenie paragrafu 7 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov upravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo podobnom pracovnoprávnom vzťahu. V praxi však môže byť pre zamestnávateľa niekedy problematické rozpoznať, či pracovná činnosť, ktorú vykonávajú fyzické osoby, má všetky potrebné charakteristiky závislej práce a treba ju vykonávať založením pracovného pomeru, alebo či možno svoje podnikateľské zámery realizovať prostredníctvom obchodnoprávnych (prípadne občianskoprávnych) zmlúv. Právnu povahu práce ako predmetu pracovnoprávnych vzťahov totiž z obsahových prvkov charakterizuje práve závislosť práce. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi výkonom závislej (pracovný pomer) a nezávislej práce (tzv. samozamestnávatelia, živnostníci), lebo len ak zamestnanec vykonáva závislú činnosť, je zamestnávateľ povinný tento pracovný vzťah pokryť pracovným pomerom, a nie obchodnoprávnym či občianskoprávnym.
V prípade zabezpečovania pracovných činností prostredníctvom zmluvných typov obchodného práva na rozdiel od právnych vzťahov založených pracovnými zmluvami sa výkon práce končí výmenou pracovného výkonu za odplatu, fyzické osoby sa zaväzujú na splnenie určitej úlohy alebo na určité pracovné činnosti, ide tu o výsledok, nie samotný výkon práce, pracovný úkon je zväčša určený individuálne, t. j. výsledkom práce, právne vzťahy medzi fyzickými osobami sú ovládané princípom rovnosti, priebeh pracovného procesu riadi fyzická osoba a tiež znáša riziko výkonu práce.
Podnikateľ môže ďalej plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb realizovať prostredníctvom zmluvných typov obchodného práva, ak ide o prácu, ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Ide o prípady, keď ide o činnosť vymedzeného rozsahu, alebo o práce a činnosti, pre ktoré nemá vytvorenú príslušnú kapacitu (napríklad pre ktoré nezamestnáva odborníkov, pretože by to bolo neúčelné) a ich priebežné riadenie a kontrola by znamenali neúmernú administratívu.
Zabezpečovanie pracovných činností prostredníctvom zmluvných typov obchodného práva nie je v rozpore s daňovými, pracovnoprávnymi ani inými právnymi predpismi, z hľadiska fyzickej osoby je prirodzenou realizáciou práva na podnikanie a uskutočňovanie inej formy zárobkovej činnosti a prejavom flexibility voči dopytovým silám trhového prostredia.
