Slovensko sa začína pomaly vzďaľovať od statusu krajiny lacnej pracovnej sily. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat figuruje Slovensko na čelných priečkach v rebríčku rastu nákladov za každú odpracovanú hodinu. Za posledný štvrťrok bol u nás tretí navyšší ročný nárast - 7,6 % - oproti rovnakému obdobiu vlani. Väčšie zvýšenie nákladov zaevidoval Eurostat iba v Lotyšsku (14,2 percenta) a v Estónsku (10,4 percenta).
Podľa autora štatistickej analýzy Veijo Ritola ide o prirodzený proces, pretože "nové členské štáty začínali oproti pôvodnej európskej pätnástke na oveľa nižšej pozícii, lebo zárobky ich občanov tvorili len asi pätinu platu Západoeurópanov". Naopak, údaje za posledné obdobie podľa neho jasne naznačujú, že väčšina nováčikov únie relatívne rýchlo ekonomicky napreduje a približuje sa pozícii starých členských štátov. Výnimkou sú Malta a Poľsko, ktoré figurujú hneď za Nemeckom, ako krajiny s najnižším ročným nárastom nákladov. V prípade nášho severného suseda ide pritom o dlhodobý jav, zatiaľ čo na Slovensku boli za posledné tri roky oveľa markantnejšie výkyvy, keď začiatkom roku 2002 narástla cena práce o 15,7 percenta, najviac v únii za dané obdobie.
Eurostat si pri posudzovaní nákladov za odpracovanú hodinu všíma jednak výšku mzdy a sociálne odvody pracovníkov, ale aj všetky nepriame výdavky zamestnávateľov. Nárast nákladov teda ovplyvňujú aj vyššie ceny produktov v krajinách, ktoré takisto Eurostat eviduje hlavne v chudobnejšej časti dvadsaťpäťky.
Rast pracovných nákladov (za druhý štvrťrok 2005 v %)
| Eurozóna | 2,3 |
| EÚ-25 | 2,6 |
| Česko | 3,5 |
| Maďarsko | 6,5 |
| Litva | 7,0 |
| Slovinsko | 7,2 |
| Slovensko | 7,6 |
| Estónsko | 10,4 |
| Lotyšsko | 14,2 |
Zdroj: Eurostat
Autor: Lucia Kubošová, Brusel
