BRATISLAVA - Vláda nie je dostatočne ambiciózna, keď plánuje v budúcom roku znížiť deficit verejných financií na 2,9 percenta hrubého domáceho produktu. Hrubý domáci produkt, ktorý vyjadruje celkovú výkonnosť hospodárstva, porastie rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo, čo vytvára priestor na výraznejšie obmedzenie tvorby nového dlhu. Ministerstvo financií však neprejavuje ochotu tento priestor využiť. Vyplýva to zo stanoviska Národnej banky Slovenska k pripravovanému rozpočtu na budúci rok.

Ministerstvo financií pre tento rok odhaduje, že výška deficitu bez započítania vplyvu dôchodkovej reformy, dosiahne 3,25 percenta veľkosti ekonomiky. Pôvodne sa plánovalo 3,4 percenta. Aj preto by podľa centrálnej banky bolo možné znižovať verejný schodok radikálnejšie. "Slovenská republika bola pritom už v minulosti zo strany Európskej komisie kritizovaná za stanovovanie si málo ambicióznych rozpočtových cieľov," pripomína Národná banka vo svojom vyhlásení.

Podľa ekonóma Tatra banky Róberta Pregu sa dá s kritikou súhlasiť. "V princípe má centrálna banka pravdu. Rozpočtový deficit sa dá určite znižovať aj rýchlejšie," povedal. Zároveň však dodal, že NBS leží mimo politického diania, a preto niektoré veci vníma inak. "Dôležité je, že v danej politickej situácii sa už niekoľko rokov darí dodržiavať plán znižovania deficitu a výsledky sú dokonca lepšie, ako predpoklady. Aj vzhľadom na to, že sa blíži volebný rok, nepovažujem zníženie deficitu na 2,9 percenta za zlý výsledok," dodal.

Podobne sa obhajoval aj šéf rozpočtovej sekcie na ministerstve financií František Palko. "Považujeme rozpočet za realistický. Rovnako ako centrálna banka, aj my si vieme predstaviť rýchlejšie znižovanie deficitu. Rozpočet sa však zostavuje v istom politickom prostredí," povedal.

So započítaním vplyvu zavedenia druhého piliera dôchodkového systému by mal budúcoročný deficit dosiahnuť výšku 4,2 percenta hrubého domáceho produktu. Deficit sa účtovne navyšuje tým, že časť odvodov na dôchodkové poistenie odchádza mimo systému verejných financií na osobné účty sporiteľov. Už v roku 2007 by však celkový deficit aj s druhým pilierom mal dosiahnuť tri percentá veľkosti ekonomiky, čo je maximálna hranica, ktorú môže štát dosiahnuť, aby mohol zaviesť jednotnú európsku menu.