FOTO - ARCHÍV
Od 11. storočia bolo kresťanstvo rozdelené na západné a východné. Napriek snahám, sa latinskú a grécku vetvu nepodarilo už nikdy spojiť. Nespokojnosť s mnohými cirkevnými praktikami a volanie po ich náprave vážne ohrozovali aj jednotu rímskej cirkvi. Tú definitívne narušila v 16. storočí reformácia a vznik protestantizmu. Na ríšskom sneme 25. septembra 1555, pred 450 rokmi, prijali dokument, ktorý vošiel do dejín ako Augsburský náboženský mier. Formálne zrovnoprávňoval protestantov luteránskeho vyznania s katolíkmi, čím definitívne ukončil jednotu cirkvi v Nemecku.
Cesta k augsburskému mieru bola dlhá a komplikovaná. Všetko sa začalo v októbri 1517 vystúpením augustiniánskeho mnícha Martina Luthera, ktorý vo svojich tézach kritizoval mnohé praktiky vtedajšej cirkvi a prišiel s novým pohľadom na podstatu kresťanskej viery a spasenia.
Myšlienky nového náboženského učenia si rýchlo osvojili mnohé ríšske kniežatá, ktorým spor poslúžil na vymedzenie sa voči autorite nemeckého cisára. Začala sa takzvaná kniežacia reformácia. Vládcovia nariaďovali na svojich panstvách prechod k novej viere.
V roku 1529 nariadil cisár, aby sa všetky nemecké oblasti vrátili späť ku katolicizmu. Stretlo sa to s odporom ríšskych kniežat a miest, ktoré proti tomu podali protest. Odvtedy sa vžil pre vyznávačov novej viery názov protestanti.
Karol V. sa najprv sa usiloval presadiť zjednotenie pomocou dohody teológov z oboch táborov. Malo sa tak stať na sneme v Augsburgu v roku 1530. Rokovania však stroskotali.
Cisár sa preto rozhodol dosiahnuť svoj cieľ silou. Odpor v náboženskej otázke vyhlásil za porušenie zemského mieru. Ako odpoveď ustanovili luteránske kniežatá na svoju obranu šmalkaldský spolok.
Vojenskú akciu však musel Karol V. odložiť. Zamestnávali ho vojny s francúzskym kráľom Františkom I. Až v apríli 1547, rok po Lutherovej smrti, porazil šmalkaldský spolok. Keď sa zdalo, že protestantov zlomí, prišiel vzrat. V obavách z posilnenia cisárovej moci na svoj úkor sa proti nemu spojili aj katolícke kniežatá.
Pre Karola V. bola dohoda s evanjelikmi porážkou. Preto prenechal jej vyjednanie svojmu mladšiemu bratovi, uhorskému a českému kráľovi Ferdinandovi I. K definitívnemu uznaniu rovnoprávnosti evanjelickej cirkvi prišlo na novom ríšskom sneme v Augsburgu v roku 1555.
Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - čia zem, toho náboženstvo.
Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba.
Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov. Nasledovníci Kalvína, alebo novokrstenci si museli na rovnoprávnosť počkať. Dočkali sa jej až v roku 1648 po skončení tridsaťročnej vojny. Augsburský náboženský mier zabezpečil v nemeckej ríši 60 mierových rokov. Evanjelická cirkev sa vďaka nemu veľmi rýchlo šírila. V roku 1570 už boli protestantské dve tretiny Nemecka.
V utorok - protižidovský zákon v Maďarsku
Autor: Martin Hagara
