„K Evke nás odmietali dva dni pustiť a my sme sa trápili, či je v poriadku. Žiadala som, že chcem byť s ňou, ale nedovolili mi to. Vraj majú plný stav a ani jedno lôžko pre matku. Navrhla som, že budem dochádzať a večer pôjdem domov. Nediskutovali so mnou,“ hovorí tridsaťročná mamička z obce na strednom Slovensku. Jej dvojročnú dcéru museli hospitalizovať, keď dostala kŕče z vysokej horúčky a upadla do bezvedomia. Matka si želá ostať v anonymite. Bojí sa, že pri budúcom ošetrení dcéry by na ňu lekári boli nepríjemní.

Charta a zákon

Charta práv pacienta aj zákon o ústavnej starostlivosti hovoria o tom, že „ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu“. Ale hoci lekári v nemocniciach už súhlasia s názorom psychológov, že hospitalizácia dieťaťa spolu s matkou môže výrazne urýchliť jeho uzdravenie, nemôžu matkám toto právo zaručiť.

„Existujú dôvody pre a dôvody proti a treba všetky zobrať do úvahy,“ povedal pre SME Svetozár Dlholucký, primár Detského oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. „Ale môžem povedať, že na svete neexistuje nijaké zdravotné zariadenie, kde by dieťa bežne nechávali na matku. Ak sa môže o dieťa starať matka, má ostať doma.“

Dôvody proti

Jedným z dôvodov proti je napríklad zodpovednosť. „Principiálne preberá zodpovednosť za ošetrovanie dieťaťa zdravotnícky personál. Teoreticky: ak matka nakŕmi zvracajúce dieťa a ono vdýchne jedlo a zadusí sa, tak sme zodpovední my. Ak mama otvorí postieľku, na chvíľku odíde, dieťa spadne z postieľky a utrpí vážny úraz hlavy, tiež sme zodpovední my. To sa naozaj stáva.“

Častým dôvodom je aj nedostatočná kapacita lôžok pre matky s deťmi. Vtedy sa prednostne hospitalizujú dojčiace matky. Navyše, ak nemocnica prijme s dieťaťom i matku, musí jej poskytnúť lôžko i stravu ako pacientovi.

Lekári sa obávajú aj prenosu nákazy: „Predstavte si stolôžkové oddelenie v období chrípky - to je okrem sto detí a 60 ľudí z personálu ešte aj sto matiek. A k tomu ešte aj otcovia, ktorí prídu na návštevu. Na klinike by bolo samá infekcia.

Dôvody za

Dôvody na hospitalizáciu dieťaťa spolu s matkou sú najmä psychologické. Sestričky v nemocnici nemajú na všetky deti čas, a tak najmä malé deti ostávajú po celé dni zavreté v postieľkach, často plačúce. Po dvoch-troch dňoch ostanú apatické, bez štipky záujmu o okolitý svet. Sestričky tomu hovoria - „zvykli si“.

Ďalšími dôvodmi „za“ sú strach dieťaťa z cudzieho prostredia, obava z bolesti, nečakanej „straty“ rodičov. Dvojročná Evka svojich rodičov nevidela sedem dní. Lekári i sestričky najprv tvrdili, že to nie je „vhodné“. Potom, že si už zvykla a netreba ju rozrušovať. Matka k tomu dodáva: „Po týždni nás takmer nepoznala. Keď sme si ju odviedli domov, bola rapídne zmenená. Bála sa, pocikávala sa, mala strnulý pohľad, v noci vykrikovala od strachu. Stala sa bojazlivou, ak niečo urobila, veľmi sa zľakla. Trvalo asi dva mesiace, kým sa z toho dostala.“

Eugen Nagy z organizačného odboru ministerstva zdravotníctva pre SME povedal: „Zákon matkám hospitalizáciu s dieťaťom umožňuje. Ale treba zohľadniť aj podmienky nemocnice, stav dieťaťa, názor zdravotníkov. Nájsť vhodný kompromis.“