Národná kultúrna pamiatka sa nachádza na polceste medzi Žilinou a Martinom. Od 14. storočia bola významnou pevnosťou stredného Považia. Viac ako tristo rokov je hrad ruinou, v 17. storočí ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali.

„Zámer architektov pri rekonštrukcii bol dosť nešťastný. Hrad mal po rekonštrukcii naďalej vyvolávať dojem ruiny, ale zároveň mal byť funkčný. Preto sa urobili rovné strechy skryté meter pod úrovňou koruny veže a ďalších objektov. Je to priam ideálne na zhromažďovanie snehu a vody,“ hovorí Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea, pod ktoré hrad patrí.

Niektoré zo striech veľký nápor tohtoročného snehu a neskôr dažďov nevydržali a popraskali. Voda sa dostala takmer do všetkých objektov hradu. „Nikto z nás nie je horolezcom, aby sme neustále chodili na strechy a odstraňovali odtiaľ sneh či vodu. Navyše to podľa predpisov musíme objednávať v špecializovaných firmách. Stojí to peniaze, s ktorými však v rozpočte nikto nepočítal,“ pokračuje Mrva. „Počas veľkých búrok sa dá na strechách aj kúpať. Vtedy je tam meter vody.“

Podľa projektu rekonštrukcie z roku 1978 bol hrad zastrešený rovnými drevenými strechami potiahnutými medeným plechom. Voda z nich nestačí odtekať. „Odtok je ešte pôvodný, ale vtedy vedeli, aké strechy majú mať hrady,“ hovorí riaditeľ Mrva.

Od čias, keď Považské múzeum prebralo hrad pod svoju správu, sa riaditeľ usiluje o „normálne strechy“, ale zatiaľ na to nikto nemá peniaze. „Je to nevyhnutné urobiť do piatich rokov. Vyjde to oveľa lacnejšie, ako ich každý rok opravovať.“ V opačnom prípade Mrva nevylučuje ohrozenie celej národnej kultúrnej pamiatky.

Už na jeseň museli v objekte zabrániť šíreniu plesní. Teraz už čiastočne mokré priestory vysušili, ale väčšie práce sa môžu začať až na jar.

„Všetci odborníci tvrdia, že rovné strechy sú zlé, najmä na severe. Neviem, prečo by Strečno malo byť výnimkou,“ dodáva Mrva.

ANDREA HARMANOVÁ