Nemám nič proti žuvačke ako takej, no vždy ma chytalo zúfalstvo, keď si ju moje deti pred spaním nevybrali a ráno som im musela odstrihávať chumáče polepených vlasov. A dodnes ma chytá, keď odstraňujem náhodne prilepenú žuvačku zo sukní svojich dcér alebo z manželových nohavíc. Odborníci radia strčiť nohavice s prilepenou žuvačkou do mrazničky - potom sa vraj hravo odlúpne. Kdeže hravo! Aj potom ju treba vyškrabkávať ihlou. A ak si pritom predstavíte nejaké cudzie ústa, čo ju žuli, ešte vám aj príde zle. Špeciálnu výhradu mám proti tým, čo priliepajú žuvačky pod dosku stola: dve moje vnučky totiž práve dorástli do tej výšky a každú takú žuvačku objavia.
Za môjho detstva bývala žuvačka vzácnosť. Volali sme ju „americká smola" a predpokladám, že moji rodáci ju dodnes tak volajú. My sme ju volali tak aj preto, že v triede žula len jedna spolužiačka, čo mala strýka v Amerike. Najlepším kamarátkam dávala požuť, ale museli jej žuvačku vrátiť. Niekedy požičala aj učiteľke. Mne málokedy. Ale aj tak som ustavične žula - patrila som medzi deti, čo žuli „stromovú". Žuli sme ju rovno zo stromu a vždy nám tak polepila zuby, že sme si ich museli drhnúť pieskom. V našom susedstve býval obuvník, láskavý človek, ktorý sa na to nemohol dívať a žuvačku zo živice zdokonalil. Smažil živicu na masle, dával do nej škoricu alebo mleté klinčeky s vanilkovým cukrom. Ešte s ňou niečo robil, neviem už čo, tvaroval ju potom do úhľadných šúľkov a tá jeho žuvačka mala výbornú, mierne horkastú chuť, a keď bola vyžutá, mohli sme ju zjesť. Iste vďaka nej mám dodnes svoje vlastné zuby a zdravý žalúdok. Oproti americkej mala aj tú výhodu, že sa vôbec nelepila, nikto ju teda nelepil pod stôl ani nezahadzoval, nehrozilo, že sa niekomu prilepí na topánky alebo si na ňu niekto sadne.
Nechcem týmto stĺpčekom nahnevať podnikateľov, ktorý bohatnú na výrobe žuvačiek, no fakt je, že na svete sa často presadí to horšie. Keby sa bol náš sused obuvník dal na podnikanie, zbankrotovali by ste, priatelia! Na vaše šťastie ten dobrý človek netúžil zbohatnúť a vzal si svoj recept do hrobu.