na otázky pitvajúce ich ďalší nečakaný výbuch.
Útočník švédskeho Djurgaardenu Ján Pardavý: „Ťažko sa hrá, keď sa točí na ľade iba trinásť ľudí. Na podobnom fóre som niečo podobné nezažil. Zápas s Nemcami sme prehrali zaslúžene, pristúpili sme k nemu profesorsky. V ďalších dvoch to bolo v útočnej fáze v poriadku, ale dostávali sme lacné góly. Sme hrozne smutní, lebo každý nechal na ľade všetko. Slovensko si jednoducho nezaslúži byť tam, kde sme sa ocitli.“
Zvolenský obranca Dušan Milo nastúpil na svoj prvý zápas na olympiáde a hneď si zahral do sýtosti: „Predpokladal som, že to bude za úplne iných okolností, že budeme mať štyri body a postupovú istotu. Nebol to bohvieaký zážitok, ale robili sme, čo sme vedeli.“
Obranca švédskeho MoDo Richard Lintner zaskakoval v útoku. „Situácia sa tak vyvinula, že tréneri museli siahnuť po dvoch bekoch, ktorí majú sklony i schopnosti na ofenzívu. Dalo sa to zvládnuť. Aj keď nás bolo málo, nemyslím si, že by sme mali kondičné problémy. Hrali sme celkom dobre, ale podľa výsledku je to naozaj horšie než zlý sen. Verím, že všetko zlé sme si tu vyčerpali a najbližších päť rokov budeme ľuďom doma prinášať iba radosť. Strašný pocit, nič horšie som v športovej kariére nezažil.“
Kapitán Róbert Petrovický znovu patril k najaktívnejším, sám mal na hokejke tri-štyri gólové šance: „Ako kapitán nesiem zodpovednosť za celé mužstvo. Chlapcov budem brániť, lebo odviedli všetko, čo v nich bolo. Psychicky to bolo nesmierne ťažké, čítali sme na internete noviny, maily. Nebol to dobrý pocit. Napriek tomu sme sa dali dokopy, každý zabojoval, no prehrali sme si to vlastnou sprostosťou. Hokej vie byť krutý. Každý, kto bol na ľade, ho vie hrať, no ukázalo sa, že sa vyhráva v hlavách. Potvrdia vám to aj veľké hviezdy NHL. Máme ešte dva dni na to, aby sme sa pripravili na náš posledný zápas. Nič nevypustíme, nemôžeme predsa skončiť na olympiáde poslední.“
VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
