„Oba tímy hrali zozadu, pri takom spôsobe rozhoduje, kto urobí menej chýb. Takže po Nagane zažijem druhý ‘strašidelný‘ príchod z olympiády. V Nagane som nechytal ani raz, tam sa prakticky všetka kritika zniesla na hlavu Trenčana Iča Murína, ktorý sa z toho dlho nemohol psychicky dostať. Naozaj neviem, čo všetko nás doma čaká, keď čítame tie odkazy na internete. Vo vzťahoch mužstva nebol naozaj žiadny problém, ako sa zvykne v podobných prípadoch konštruovať. Samozrejme, že aj ja mám výčitky. Ten gól v zápase s Lotyšmi na ľavý betón som mal mať. Lenže strelcovi sa po čepeli hokejky trošku skĺzol puk a to ma zmiatlo.
Športové tragédie zažili už aj väčšie mužstvá. Spomeňte si na Rusov na domácom svetovom šampionáte v Petrohrade v roku 2000. Mali tam Bureho, Jašina a nepostúpili zo skupiny. Mne terajšia naša situácia pripomína Čechov vo Svetovom pohári 1996. V Nemecku mali samé hviezdy z NHL, dostali sedmičku, nepostúpili do záverečnej fázy v Amerike a vlastní fanúšikovia ich potom v Prahe zahádzali plechovkami. Ako čerstvých majstrov sveta z Viedne. A o dva roky neskôr zhruba to isté mužstvo v Nagane vyhralo olympiádu.
Atmosféra v olympijskej dedine sa mi viac pozdáva ako v Nagane. Aj samotné mesto, hoci som sa bol prejsť iba zo dvakrát. Pôjdem ešte raz, synovi Patrikovi kúpim na pamiatku maskota olympiády. V poslednom zápase určite chytať nebudem. Tréneri mi to nepovedali, ale viem to. Mám svoje skúsenosti.
Každý je z toho zničený, každý si je istý, že stačilo dať Nemcom prvý gól a určite by to išlo. Potom to už bol len ten hrozný boj s vlastnou psychikou. Ja som si dal ešte jeden záväzok. Na bekov v Slovane už kričať nebudem.“ (ju)
