Na pravé poludnie odštartovali mužskú klasickú pätnástku, v ktorej sme mali najsľubnejšie želiezko v severských disciplínach na olympiáde. Ivan Bátory dokázal v tejto sezóne dobehnúť na tejto trati na 3. mieste na pretekoch Svetového pohára v Davose. Opálený 27-ročný rodák z Liptovského Mikuláša však pokračoval v slovenskej sérii olympijských rozčarovaní v Salt Lake City.
„Som sklamaný, boli to jedny z najťažších pretekov mojej kariéry. Čakal som oveľa viac. Vydal som zo seba všetko. Na pondelňajšom testovaní vyzerali lyže v poriadku. Na pretekoch som však mal pocit, že sa slniečko silnejšie opieralo a rýchlejšie sa oteplilo v tom istom čase. Trošku sa mi šmýkalo a dosť som sa odrovnal. Cítil som to, keď som sa zavesil za Auklanda v kopci a nešlo to. Po dvoch kilometroch zo mňa odletela energia, začali mi tvrdnúť ruky i nohy, nedokázal som to premôcť. Pripadol som si ako na 48. kilometri v maratóne, a nie na treťom klasickej pätnástky. Potom som sa predsa len nejako prebral, ale v stúpaniach sa mi zasa šmýkalo. Aj keď som v závere robil, čo sa dalo, nestačilo to na dobrý výsledok. Čo sa dá robiť, verím že v kombinácii to bude lepšie. V tejto výške sú v Amerike vždy zvláštne pocity, ale extrémne problémy som nemal. Neostáva mi nič iné len zabojovať v ďalšom programe. Základom bude lepšie pripraviť lyže.“
Bátoryho oddielový kolega z ŠKP Štrbské Pleso Martin Bajčičák bol v cieli s nižším štartovým číslom skôr a čerstvo zareagoval na svoje meno na svetelnej tabuli pod číslom 24: „S umiestnením som spokojný. Bežalo sa mi uvoľnenejšie ako na tridsiatke, aj keď som skejtár. V záverečnom kopci som mal problémy, cítil som trochu v nohách svalovku z tridsiatky, ktorú viacerí špecialisti na pätnástku vynechávali. Môj vyše dvaaplominútový odstup na víťaza neberiem dramaticky, v kopcovitej trati rozdiely rýchlo narastajú. Trať bola naozaj obrovsky náročná. Snehové podmienky sú už viac dní rovnaké, s mazaním lyží neboli žiadne problémy.“
Viacerí európski športovci tvrdia, že v nadmorskej výške 1700 m majú výrazne odlišné pocity ako v rovnakom pásme v Európe. „Je to naozaj úplne iné. Mal som obrovské problémy s okysličením krvi, oťaželi mi nohy, nedokázal som to udýchať. Hoci sme tu už trinásty deň, svoje zohráva aj časový posun. Podobne sa sťažujú Američania v Európe. Vlani som tu na pretekoch Svetového pohára zažil obrovskú krízu na tridsiatke. Chcem nastúpiť na štvrtkovú stíhačku, potom zregenerovať a skúsiť záverečný maratón na 50 kilometrov,“ povedal M. Bajčičák.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
