BRATISLAVA – Tréner Július Šupler je jediným, ktorému sa so Slovenskom podarilo hrať v hlavnom olympijskom turnaji. V nórskom Lillehammeri v roku 1994 pod jeho vedením siahalo Slovensko veľmi vysoko, ale nešťastná prehra s Ruskom vo štvrťfinále mu zahatala cestu k medailovému úspechu. V týchto dňoch pozorne sledoval účinkovanie slovenských hokejistov v Salt Lake City.
„Myslím si, že nebol celkom dobre domyslený celý proces tvorby mužstva, ktoré s výnimkou zápasu s Lotyšskom nemalo najvyššiu silu. Chýbala nám kompaktnosť formácií, a to, že sme posledný zápas s Rakúskom odohrali s minimom hráčov, je rarita, aká na takéto významné podujatie nepatrí. Ukázal to aj tento turnaj, že práve kompaktnosť formácií robí výsledky, názorne to dokumentovali práve Nemci v našej skupine a Bielorusi v druhej. Polemizovať sa dá aj s tým, či je dobré, že hráči zohrajú za päť dní štyri zápasy, že musia lietať hore dole. Nepochybujem o tom, že tréneri chceli mať za každú cenu maximálne kvalitný káder, no myslím si, že na prvú fázu mali využiť hráčov z Európy a tých doplniť o takých hráčov z NHL, ktorí mohli byť uvoľnení na celý turnaj. Podľa mňa neobstojí výhovorka, že sme nenašli recept na obranný systém Nemcov v prvom zápase a obavy som mal aj z toho, že sme hrali na skóre s Lotyšskom. Ani za stavu 6:3 som nebol optimistom. Podľa mňa sme sa mali s Lotyšmi v prvom rade sústrediť na víťazstvo. Dovolím si tvrdiť, že ak chceme hrať medzi najlepšími, musíme mať na Slovensku vytvorený podporný B-tím, ktorý dokáže s takými mužstvami ako Nemecko, Lotyšsko, Rakúsko víťaziť. V takýchto zápasoch často rozhoduje herná skúsenosť hráčov, no my sme tam mali dosť takých hráčov z NHL, ktorí si tam ešte stále iba zvykajú a myslím si, že bola škoda nevyužiť hráčov ako Tomík, Peter Pucher a iných.“ (tasr)
