Existujú rôzne druhy barov a nočných lokálov. Snobské, štýlové, mafiánske, pre umelcov, veľkopodnikateľov, spodinu, normálnych, čudákov, hazardérov, outsiderov, miestnych fešákov, ministrov, neúspešných, ale nádejných, pre zabudnuté hviezdy. Existuje tiež niekoľko druhov barmaniek. Lichotníčky, filozofky, nahnevané, nevšímavé, prajné, škaredé, chudery. Ale všetky majú vnútri jedno spoločné: nespokojnosť so svojím životným pôsobiskom – barom.
Štyri barmanky od anglických autorov Johna Godbera a Jane Thorntonovej predstavujú štyri charaktery. Vedú medzi sebou všedné rozhovory o móde, drinkoch, počasí, mužoch, o všetkom a ničom. Nie je však všetko ružové. Barmanky majú nevyriešené a už neriešiteľné problémy z minulosti.
Inscenácia čerstvého absolventa réžie VŠMU Jakuba Nvotu sa od pôvodného textu odlišuje. Nielen v tom, že barmanky si nechali svoje civilné mená: Zuza, Kamila, Didi a Zdena (Zuzana Kocúriková, Kamila Magálová, Diana Mórová, Zdena Studenková). Herečky si úlohy celkom prispôsobili svojmu charakteru. Za masívnym vysvieteným barovým pultom si mixovanie nápojov s dvojzmyselnými názvami krátia rečami o svojich telesných nedostatkoch, nesplnených snoch, antikoncepcii, Terranove a osobnostiach slovenského šoubiznisu.
Barmanka Didi dokonca zvodne rozvíri divadelný prach a barové pohľady svojimi minišortkami. Atmosféra v lokále je, vďaka krátkym skečom, rozdeleným strohými klavírnymi predelmi, viac divadelná ako pravá barová. Bez tabakovej príchuti. Herečky sú paradoxne autentickejšie a prirodzenejšie v scénach, v ktorých hrajú postavy z minulosti či klientelu pozostávajúcu z režisérov z STV, nestarnúcich Prešpuráčok a vyrastených adolescentov, ako v úlohách barmaniek.
Svetlo však z času na čas stemnie a každá z herečiek dostane priestor rozpovedať publiku (nepripravený divák sa ešte intuitívne smeje) príbehy zo svojho života. O najmladšej a ambicióznej Didi sa dozvieme, ako sa nasmiala nad babičkinou mŕtvicou. Racionálna Zdena prezradí na seba svoju umeleckú minulosť. Prostoreká Zuza spomenie svoju kariéru pokladníčky v supermarkete a rozhodná Kamila zase svoje skúsenosti s mužmi. To všetko s potlačenými slzami. Čo je pravda? Aké sú vlastne ženy vyzerajúce navonok tak komicky v rovnakých barových „uniformách“? Nedozvieme sa. Nepomôže ani poznámka Zdeny Studenkovej vypovedaná v zreteľnom brechtovskom scudzovaní, že jej nie je „ukradnutý“ ani Stanislavského systém. Barmanky zostávajú nedostupnými „ženami za pultom“, ktoré z núdze vinou veľkej nezamestnanosti skončili na svojej poslednej zastávke.
Režisér Jakub Nvota má veľa skúseností s kabaretom (známe sú projekty Trnavského túlavého divadla, v Štúdiu L+S prezentoval už aj vlastný kabaret Noc na dlani). Čo sa týka komických partov, dokázal zosúladiť množstvo situácií, ktorými mali herečky prejsť. Ich plynulý sled však narúšajú priveľmi sentimentálne spovede. V nich nie je miesto ani pre smiech cez zuby.
Barmanky sú teda kabaretom, v ktorom má priestor tvrdá, ale nie veľmi uveriteľná realita. Realita videná od barového pultu počas namáhavej šichty. Alebo existuje bar aj v ďalšej realite?
Autor: MAREK GODOVIČ(Autor je poslucháč VŠMU)
