V týchto dňoch vychádza sólový album Ivana Táslera, lídra skupiny IMT Smile. Ak niekto čaká charakteristické popevkové pesničky s gitarou, možno bude sklamaný. Album však rozhodne neprinesie sklamanie poslucháčom dobrej hudby. Zo spolupráce s hudobníkom Oskarom Rózsom vzniklo kvalitné dielko, prekvapujúce zvukom, aranžmánmi a neprekvapujúce výstižnými textami šitými na mieru od Vlada Krausza. Ak má platňu opísať IVAN TÁSLER, najradšej by sa vyjadroval pocitmi. Ale toto je rozhovor.

Odkiaľ prišiel pocit, že vaša spolupráca s Oskarom Rózsom by bola zaujímavá? Dovtedy ste sa pohybovali v odlišných hudobných kruhoch.

„Pri stretnutí sme obaja zacítili niečo zvláštne. Vedeli sme, že spolu musíme urobiť platňu, že to tak musí byť.“

Bez toho, aby ste si spolu zahrali?

„Oskar hral s IMT Smile pred dvoma rokmi na turné a už vtedy sme sa o tom bavili. Nemali sme však žiadnu konkrétnu predstavu. Ja som si sólovú platňu dokonca ani nepripúšťal.“

Prečo?

„Nebol som si úplne istý, či ju chcem. Nakoniec album aj tak vznikol – najprv boli pesničky a potom sme rozmýšľali, čo z toho bude. Kapela? Vymýšľali sme názov a, samozrejme, sme nič nevymysleli. Dohodli sme sa, že sólová doska uľahčí všetky komplikácie.“

Ešte v začiatkoch IMT Smile ste hovorili, že by ste si vedeli predstaviť seba, ako robíte aj inú muziku.

„To ste asi nepochopili. Ja milujem túto kapelu a naše pesničky. V IMT Smile chcem hrať naďalej, lebo je to najlepšia skupina, akú poznám a v akej som hral.“

Bol Oskar Rózsa v štúdiu pre vás autoritou alebo ste robili rovnocenne?

„Ak by bol jeden z nás vyššie, táto platňa by tak nikdy neznela. Bolo by hlúpe riešiť, kto z nás je viac alebo ďalej. Jednoducho sme išli spolu robiť hudbu. Ja som skladal a spieval pesničky a mal som predstavu, akú atmosféru by mali mať, a Oskar ich presne takto vedel zahrať. Má strašne veľa nápadov, mohli sme skúsiť hocičo. Pred žiadnym nápadom neustúpil s tým, že sa nedá zrealizovať.“

Mali ste viac pesničiek, z ktorých ste nakoniec vybrali len osem?

„Bolo ich deväť. Mala tam byť pieseň V dolinách, ktorú pôvodne spieval Karol Duchoň, ale autor pôvodného textu (Ľuboš Zeman – pozn. red.) sa ju po zhliadnutí verzie, ktorú pretextoval Vlado Krausz, rozhodol zamietnuť a nepovolil nám ju vydať.“

Možno sa ho dotklo, že z pôvodne idylického textu vznikol pesimistický až sarkastický?

„Pesimizmus určite nie, ten nie je ani vo Vladovi, ani vo mne. Nemám vôbec pocit, že môj album je smutný. Robili sme ho s najväčším pokojom, nikoho som nechcel proti sebe poštvať, na nikoho som nebol nahnevaný. Ten album je podľa mňa veľmi zábavný, s kopou fórov.“

Váš album asi bude v rámci Slovenska dosť osobitý.

„To bol možno zámer.“

Chce to odvahu porušiť obraz popového pesničkára, aký máte u fanúšikov?

„S fanúšikmi na Slovensku je to tak vratké, že si netrúfam povedať, či IMT Smile má nejakých stálych poslucháčov, a to nehrám prvý rok. Nemám však pocit, že by som bol niekde konkrétne zaradený. Verím, že viacerým ľuďom prekážajú v hudbe všeobecne zaužívané konvencie tak ako mne. Kadejaké kapely tu fungujú s jednou pesničkou desať rokov. Vonku sa už robí úplne iná hudba, kapely znejú inak, ale tu mám pocit, akoby sme žili v inej dobe. Tento album som robil po tom, ako som sa s veľkou pokorou zamyslel nad tvorbou kapely IMT Smile, jej zvukom, koncertovaním.“

V prvom singli Losos si kladiete otázku: Čo ja nemám na omyly nárok? Samozrejme, máte, zaujíma ma však, na aké?

„Všelijaké. Svoje omyly nebudem konkretizovať, nechám si ich pre seba.“

Na albume máte aj Müllerovu pesničku 100 dní. Počul váš obdivovateľ tento album a čo naň hovorí?

„Niektoré nahrávky počul už dávnejšie. Vraj sa mu to veľmi páči, aspoň tak mi to povedal. Som rád, že pochopil, čo som chcel tým zvukom a náladou povedať.“

Darí sa vám robiť hudbu, ste na Slovensku úspešný. Bolo by ľahké zmeniť svoj život, niekam len tak odísť?

„Neviem, či by som dokázal odísť zo Slovenska a z tohto všetkého natrvalo. Rozmýšľam o všelijakých odchodoch na nejaký čas, ale mám rád hudbu a rád spievam a zatiaľ nie som schopný spievať v inej reči. V tomto jazyku sa viem vyjadrovať a k tejto krajine mám dosť silný vzťah, asi ako všetci, čo sa tu narodili. Na toto miesto sme boli zoslaní nie celkom náhodou, takže pripúšťam, že možno nachvíľu odídem, ale natrvalo to nemám v pláne.“