Napoleon Adok mal jedenásť rokov, keď utiekol zo Sudánu do Etiópie. Tábor, do ktorého dorazil, bol v rukách povstalcov, ktorí deti ako Napoleon verbovali za vojakov. „Cvičili sme šesť mesiacov,“ rozpráva dnes 28-ročný Adok. „Pretože som vedel napísať svoje meno, stal som sa hlavným vodcom a mal som na starosti 200 chlapcov od deviatich do pätnástich rokov,“ povedal agentúre AP.

Po výcviku slúžil Adok v Sudánskej ľudovej oslobodzovacej armáde (SPLA), ktorá od roku 1983 bojuje proti vláde za regionálnu autonómiu a náboženskú slobodu pre južný Sudán. „Bol som vycvičený na vraždenie, kladenie nášľapných mín a prenikanie za nepriateľské línie,“ rozpráva. Neraz na vlastné oči videl, ako bol pri výbuchu míny roztrhaný jeho najlepší priateľ. „Detskí vojaci sú ako pozemné míny,“ hovorí Adok plný zlosti a nenávisti.

Bojovať musel sedem rokov, kým v roku 1991 spoznal pracovníkov Detského fondu OSN (UNICEF) a Červeného kríža. Teraz Adok sám pracuje pre organizáciu, ktorá bojuje proti využívaniu detí ako žoldnierov.

Tých je podľa odhadov OSN na celom svete cez 300 000. „Kým predtým boli deti unášané preto, že nebolo dosť dospelých vojakov, teraz sa stále častejšie unášajú práve preto, že sú to deti,“ hovorí aktivista Rory Mungoven. „Deti sú totiž lacné, poslušné a vymývaním mozgov sa dajú ľahko prinútiť k páchaniu extrémne násilných činov,“ dodáva.

V týchto dňoch vstúpil do platnosti dodatočný protokol ku konvencii OSN o právach dieťaťa, čo je však len čiastkový úspech. Dohoda, ktorú dosiaľ podpísalo 96 krajín a 14 štátov ju ratifikovalo, zakazuje nútené verbovanie detí do 18 rokov.

(čtk)