Miloševič druhý deň súdu v Haagu povedal, že neprijíma právoplatnosť Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v medzinárodnom práve. Tribunál totiž podľa neho neodpovedal na otázky „ilegálnosti“ jeho zadržania a prevozu z Belehradu. „Tento súd nie je kompetentný súdiť ma.“

Britský sudca Richard May ale odmietol návrat diskusie o právoplatnosti tribunálu a zdôraznil, že tieto otázky sa už vyriešili počas predbežného vypočúvania. Vypol Miloševičovi mikrofón s tým, že dnes by mohol bývalý prezident vo svojom vystúpení pokračovať.

Sudca ponúkol Miloševičovi priestor na vyhlásenie po vystúpení obžaloby, ktorá sa včera sústredila na genocídu v Kosove a Bosne.

Obžaloba Miloševiča obvinila, že riadil zverstvá, ktoré Európa nezažila od skončenia druhej svetovej vojny. Nechýbali zmienky o masakrách, masových hroboch a koncentračných táboroch. Miloševič bol podľa obžaloby súčasťou veľkého plánu pre etnicky čisté „Veľké Srbsko“, ktoré malo stáť na ruinách bývalej Juhoslávie. Spomenuli pritom aj masaker z východobosnianskej Srebrenice či 43 mesiacov obliehania Sarajeva, kde prokurátor zdôraznil, že medzi ciele ostreľovačov patrili aj deti, trhy či pohrebné sprievody.

Na premietanom videozázname sa zjavili zohavené telá väzňov zo zadržiavacieho tábora Trnopolje v severozápadnej Bosne. Podľa obžaloby viac ako sedemtisíc bosnianskych Moslimov a Chorvátov zadržiavali v takýchto táboroch v čase od mája do augusta 1992.

Miloševič sa pôvodne snažil zmeniť súdny proces na politickú debatu. Včera i predvčerom ale musel počúvať to, čo nikdy nechcel ani vidieť, ani počuť. Pri opisovaní niektorých krvavých udalostí, ktoré sa páchali v mene nacionalistickej politiky, sa tváril, akoby sa ho netýkali.

Z jeho pohľadu je to najlepšia taktika. Miloševič sa cíti istejší, keď proces dostáva politickejší charakter. Keď sa vraví o vojnách, vždy sa pozerá inam. Vyzerá dokonca unavene, čo je najlepšia taktika, ako sa cez televízny prenos spojiť s pocitmi svojich v Belehrade. V Srbsku je rozšírená povera, že tribunál vytvorený na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN v roku 1993 má protisrbské gény a ignoruje zverstvá, ktoré napáchali Chorváti či bosnianski Moslimovia. Tým chce dať najavo, že sudcovia v Haagu sú predĺženou rukou NATO.

(taa)