nti poľnohospodárskeho sektora. Za dôvod svojho pesimizmu považujú návrh rozpočtu pre farmárske odvetvie od ministerstva financií.

Spor medzi ministerstvom financií a poľnohospodármi je okolo výšky priamych platieb. Ministerstvo navrhlo, aby mali farmári nárok z rozpočtu na dorovnanie priamych platieb z únie do výšky 42 percent úrovne, ktorú priemerne dostávajú európski poľnohospodári. Tento rok sa z rozpočtu dorovnáva do výšky 54 percent. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora žiada 65 percent, čo je strop, ktorý novým členským štátom povoľuje únia. Svoje požiadavky je komora ochotná podporiť aj nátlakovými akciami.

"Návrhy priamych platieb okolitých krajín sa pohybujú v rozpätí od 60 do 65 percent, pritom Maďarsko a Poľsko dokonca tento rok vyplatia svojim farmárom povolených 60 percent priemeru únie," povedal Oravec. Podľa farmárov vyššie dotácie v okolitých štátoch zvýhodnia zahraničnú konkurenciu. "V Česku, alebo v Poľku štát zaplatí poľnohospodárom viac a tí potom môžu na dnešnom otvorenom trhu predať lacnejšie obilie. Krátkodobo budú ceny nižšie, no neskôr sa vrátia na vyššiu úroveň," dodal Oravec.

"Táto námietka je opodstatnená, ale trošku jednostranná," myslí si hlavný ekonóm ING Ján Tóth. "Treba ju vidieť v širších súvislostiach. Podobne ako poľnohospodári aj učitelia sú dotovanou skupinou. Ak českí farmári dostanú viac, budú na tom lepšie ako slovenskí a také isté je to i s učiteľmi," povedal Tóth. Otázka znie, ktorý z týchto problémov má vyššiu prioritu a odkiaľ vziať peniaze. "Buď treba vziať ostatným rezortom, alebo zvýšiť naše nízke daňové zaťaženie. Pre nízke dane nemôžeme mať porovnateľný objem výdavkov ako okolité štáty," dodal Tóth.