Predčasné parlamentné voľby nemajú jasného víťaza. Gerhard Schröder nemôže pokračovať vo vládnutí so Zelenými a Angele Merkelovej sa nepodarilo dostať k moci s liberálmi. Nie je jasné, aká bude nová koalícia, isté je, že nová vláda potrebuje v parlamente najmenej 307 poslancov.
veľká koalícia
CDU/CSU Merkelovej, ktorá má 225 poslancov, by sa spojila s 222 sociálnymi demokratmi (SPD) Schrödera. Veľká koalícia by tak mala väčšinu 447 hlasov. Najväčší problém zatiaľ je, kto by ju viedol. Schröder vyhlásil, že jeho sociálnych demokratov nebude viesť Merkelová.
Čo majú spoločné:
zhodli by sa na znížení podpory pre nezamestnaných, čiastočne by zjednodušili daňový systém.
V čom sa líšia:
únia chce zmierniť ochranu zamestnancov pred výpoveďou, čo kritizuje SPD a chce znížiť najvyššiu daň pre fyzické osoby, kým SPD ju chce ešte zvýšiť. SPD je za plnoprávne členstvo Turecka v únii, únia chce privilegované partnerstvo. Únia chce odložiť výstup krajiny z jadrovej energetiky, ktorý odsúhlasila Schröderova vláda.
koalícia Jamajka:
Koalícia CDU/CSU, Liberáli (FDP) a Zelených dostala názov podľa svojich farieb, ktoré pripomínajú zástavu Jamajky (čierna, žltá, zelená). Táto koalícia by mala 337 hlasov. Bola by to v Nemecku novinka. Zatiaľ všetky tri strany opatrne súhlasili s rozhovormi. Pozorovatelia upozorňujú na nezhody medzi Zelenými a CSU, či medzi malými stranami FDP a Zelenými, obe by chceli získať post ministra zahraničných vecí.
Čo majú spoločné:
dokázali by sa zhodnúť na sanácii rozpočtu a reforme pracovného trhu, keďže Zelených neovládajú odbory, tak ako SPD.
V čom sa líšia:
únia chce odložiť výstup krajiny z jadrovej energetiky, ktorú presadili práve Zelení a nepodporuje členstvo Turecka v únii, kým Zelení áno.
semafórová koalícia
Spojením sociálnych demokratov (červení), Zelených a liberálov (žltí) by vznikla vláda, ktorá by mala v parlamente oporu 334 poslancov. Je to však zatiaľ len teoretická možnosť, lebo liberáli viackrát po voľbách spoluprácu s terajšou vládou odmietli s tým, že nedokáže krajinu vyviezť z ekonomickej krízy.
Liberáli odmietajú udržať pri moci vládu, ktorú chceli vo voľbách poraziť. Tieto tri strany majú viac vecí, ktoré ich odlišujú ako spájajú, keďže liberáli žiadajú miestami ešte radikálnejšie reformy ako únia. Majú rozdielne názory na dane, energetiku i reformu pracovného trhu a sociálnu politiku.
červeno-červeno-zelená koalícia
Koalícia sociálnych demokratov (SPD), Zelených a novej Ľavicovej strany by dala dokopy 327 hlasov. Aj táto možnosť je zatiaľ nereálna, lebo SPD a ľavičiari nie sú ochotní zasadnúť spolu do vlády. Obe strany si vyčítajú obrovské rozdiely v hospodárskej a zahraničnej politike, navyše tam vládnu osobné nezhody medzi sociálnymi demokratmi a časťou ľavičiarov, ktorí z SPD vystúpili na protest proti nesociálnej politike vlády. Jeden z lídrov ľavičiarov Oskar Lafointaine ako minister financií dokonca odstúpil z vlády Gerharda Schrödera.
Teoreticky je však možné, že by sa udržala červeno-zelená koalícia a ľavičiari by ju len ticho podporovali. Aj tento scenár zatiaľ Ľavicová strana odmietla.
(mim)
