Mnohí rodičia nadaných detí len ťažko zháňajú informácie o tom, ako vychovávať nadané dieťa. Pritom najviac záleží na tom, aby sme pre rozvoj jeho nadania pripravili čo najlepšie podmienky. Na obrázku žiaci Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. FOTO SME -MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Už ako štvor-, päťročné vedia čítať a pritom ich to nikto nedriloval. Keď nastúpia do školy, prvý ročník je pre ne nudný. Majú všetečné otázky, ktoré privádzajú učiteľky do zúfalstva. Nadané deti.
Podľa ministra školstva Martina Fronca sa na ne doteraz zabúdalo. "Zanedbali sme prístup k nadaným deťom a chceme to napraviť," povedal na tlačovej besede.
Aj nadaným treba pomáhať
Na nedostatok informácií ako k nadaným deťom pristupovať, sa z času na čas sťažujú i rodičia. "Často sa píše o hendikepovaných deťoch, o deťoch s poruchami učenia. Ale rady o deťoch s nadaním nenájdete," volal do redakcie nedávno otec z Levíc. Tvrdí, že v pedagogicko-psychologickej poradni mu nevedeli nič bližšie povedať a učiteľka v škole sa pri 30 deťoch nestíha špeciálne venovať jeho synovi.
Vladimír Dočkal, psychológ z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, hovorí, že aj nadaným deťom treba pomáhať. "Dlho sa predpokladalo, že každý nadaný jednotlivec sa presadí sám, a pre uplatnenie svojho talentu nepotrebuje vonkajšiu podporu. Ukázalo sa však, že to celkom neplatí. Keby napríklad športovec usilovne netrénoval, žiadne zdedené predpoklady z neho majstra neurobia. Ale mohol by trénovať, keby nemal kde, keby ho napríklad nepodporovala rodina?" pýta sa Dočkal.
Bez podpory by ani z Mozarta nič nebolo
Myslí si, že keby hoci aj talentovaného Mozarta namiesto otca - hudobníka vychovávali kdesi v rodine vidieckeho obuvníka, asi by sa z neho geniálny skladateľ nestal. "Čím je dieťa mladšie, tým viac záleží na podmienkach, ktoré pre rozvoj jeho nadania pripraví jeho okolie," prízvukuje.
Donedávna sa pri vzdelávaní nadaných detí dlho uplatňoval iba jediný prístup - prebrať s nimi viac učiva. To si vyžadovalo triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov, najmä matematiky, jazykov a telesnej výchovy. "Takýto prístup sa však dá použiť zväčša až na druhom stupni a nemusí byť vždy optimálny," hovorí Vladimír Dočkal. Pre rozvoj nadania podľa neho nie je rozhodujúce, že sa dieťa v školskom veku naučí viac ako jeho rovesníci, ale že hlbšie prenikne do preberanej látky, pochopí súvislosti medzi rôznymi javmi a svoje vedomosti bude vedieť tvorivo použiť v bežnom živote. "A to sa, žiaľ, naše deti učia častejšie mimo školskej pôdy," dodáva.
Aj nadané deti možno integrovať
Dnes už existuje mnoho experimentálnych tried pre intelektuálne nadané deti - nájdete ich v tridsiatke slovenských miest. Čoraz viac sa však presadzuje aj spoločná výchova nadaných detí s ostatnými spolužiakmi v bežných triedach, integrácia. "Takéto vzdelávanie má dve výhody: možno ho realizovať v ktorejkoľvek škole, kde sa nájde čo i len jedno nadané dieťa, a nadaní žiaci sa od detstva učia žiť a spolupracovať s rovesníkmi z bežnej populácie," vysvetľuje Dočkal.
Novinkou je, že od septembra tohto roka už môže integráciu nadaných detí do tried uskutočniť ktorákoľvek slovenská škola, keďže tento projekt je už experimenálne overený a ministerstvo školstva vydalo príslušné dokumenty, podľa ktorých môžu školy pracovať. (sr)
