Horolezec Miroslav Caban (41 r.), brezniansky rodák žijúci na Morave, ukazuje na lanskej prezentácii projektu Seven Summits v Brne sedem prstov. Napokon pre istotu vystúpil až na osem vrchov. FOTO - ČTK
BRATISLAVA, HUSTOPEČE - Nastal čas burčiaka. Tam, kde kvasí, sa dýcha ako na vrchole sedemtisícovky, tvrdí Miroslav Caban. Vie, čo hovorí. Miluje hory, ale živí ho víno.
Koncom augusta na papuánskom ostrove Nová Guinea vyliezol na Carstenszovu pyramídu (4884 m) a skompletizoval si zbierku výstupov na najvyššie vrchy siedmich kontinentov, ktorú horolezecký svet pozná pod hlavičkou Seven Summits.
Ako prvý Čech a druhý Slovák. Caban, na rozdiel od Tatranca Petra Hámora (projekt dokončil v roku 2003), aj na Mount Everest vyšiel bez kyslíka.
Už to má čierne na bielom. Harry Kikstra, šéf webovej stránky 7summits.com, mu pred pár dňami po konzultácii s everestskou kronikárkou Elizabeth Hawleyovou e-mailom potvrdil: "Pokiaľ viem, ste druhý, kto na sedem vrcholov vystúpil bez kyslíku."
Tým prvým a dosiaľ jediným bol legendárny Reinhold Messner.
Spod extraligovej siete do Himalájí
Caban má české aj slovenské občianstvo. Žije na Morave, ale stále ešte väčšiu časť života strávil na Slovensku. Otec breznianskeho rodáka bol vášnivý poľovník a syn vedno s ním trávil víkendy v Tatrách. "Jeho bratranec však zahynul v lavíne, a keď som spomenul, že by som rád liezol, zahriakol ma: V tom prípade choď z môjho baráka," vysvetľuje, prečo sa z neho zamlada stal volejbalista a nie horolezec.
V druhej polovici osemdesiatych rokoch hral dve sezóny za Žilinu federálnu volejbalovú extraligu. Vojnu si chcel odkrútiť v Dukle, ale poslali ho k letcom do Pardubíc, kde sa hrala "len" krajská súťaž - bol tam hráčom a zároveň aj trénerom.
Potom ho osud zavial do vinárskeho kraja. V Mikulove mu ponúkli rovnaký post a ako bonus desať árov vinohradu.
Dnes má v Hustopečiach pri Brne vínnu pivnicu, kde koštujúcim hrá cimbalovka a na veľkej obrazovke premietajú filmy a zábery z vysokých kopcov.
Akú sortu obľubuje ich tvorca? "Záleží na situácii a nálade. Keď som namosúrený, dávam si tvrdšie vína, inokedy spravidla polosuché. Vo štvrtok nás s priateľom oslovila krásna aróma silvánu zeleného," vraví fajnšmeker.
Osemtisícovky? Až po tridsiatke!
Zozbieral plody výšok Zeme, teraz zbiera plody jej strání.
Ono to bolo vlastne naopak. Najskôr si založil rodinu i živnosť a usadil sa, až potom si začal napĺňať detské sny.
Neľutujete, že ste sa k horolezectvu dostali až ako pokročilý tridsiatnik?
"Vôbec nie. Niektorí z tých, ktorí začali priskoro, žiaľ, už nie sú medzi nami. Podcenili nebezpečenstvo. Vysoké vrchy vyžadujú rozvahu a rozhodovacie schopnosti. Keby na mne záležalo, na osemtisícovky pustím iba ľudí nad tridsať rokov. Takých, ktorí majú doma zázemie, rodinu."
V dvetisícom prvom zažil himalájsku, či presnejšie karakorumskú premiéru na druhom najvyššom vrchu sveta K 2.
Po prelezení obávaného Česenovho piliera sa spolu s tromi ďalšími z vrcholovej štvorice pre nečas rozhodol na ústup. O rok v rámci aklimatizácie sa na Čo Oju vrátil zo 7800 m. "Nemám problém nedosiahnuť vrchol," skonštatoval. O dva týždne za tri dni vyšiel z prvého tábora až na vrchol Mount Everestu. Klasickou cestou, ale bez kyslíka. "Tí s kyslíkom mi pripadali ako ufóni," poznamenal.
Keď sa vrátil, neuvážene vypustil vetu o výstupe alpským štýlom a "spapali" mu ju aj v chýrnom časopise National Geographic. Niektorí horolezeckí puntičkári mu ju dodnes nezabudli. Hoci ju stiahol a ospravedlnil sa. Na odborných internetových stránkach ju zasa vytiahli na svetlo božie, keď spustil projekt Seven Summits. Asi zo závisti, že zohnal naň od sponzora a krajského zastupiteľstva zo dva-tri milióny.
Sedem, čiže osem vrcholov
"Vystúpiť na najvyššie vrchy kontinentov som uvažoval hneď po návrate z Everestu," priznáva. "Najskôr som sa potreboval dať zdravotne dokopy. Trvalo rok, kým sa mi obnovil metabolizmus a dorástlo mi mäso na omrznutom palci a malíčku."
Seven or eight. V sedemvrcholovom zozname Koruny planéty sprvu figuroval Mount Kosciuszko (2228 m). Austrália však nie je kontinent: najvyšším vrcholom Oceánie je Carstenzova Pyramída (4884) v Novej Guinei, upozornili pred časom geológovia. Caban pre istotu vystúpil na jeden aj druhý štít južnej hemisféry.
"Rád sa štverám do kopcov, ale ešte radšej cestujem a spoznávam nové etniká, vďaka čomu si môžem vytvoriť názor na to naše. Až teraz plne viem, aké výnimočné horstvo sú slovenské Tatry. Môžete prebrázdiť svet, také jedinečné minihory nenájdete," tvrdí.
Čo vám putovanie po kontinentoch povedalo o sebe samom? pýtam sa.
"Zmenilo ma," tvrdí. "Pozerám sa na život z väčšieho nadhľadu. Bežné problémy mi pripadajú malicherné. Skôr, ako by som sa kvôli nim pustil do hádky, spomeniem si, ako som putoval Antarktídou, kde by sa človeka, keby sa mu niečo stalo, nikto nevydal ani hľadať. Alebo na to, keď som sa na Evereste v 8600 metroch odtrhol z lana..."
Jediné zranenie utrpel, keď vystupoval z vleku po výstupe na Elbrus. S tridsaťkilogramovým batohom síce spadol len štyri metre, ale zato medzi sopečné kamene.
"Minulý týždeň mi zlomené predlaktie operovali tretíkrát. Najskôr v nemocnici akéhosi malého mestečka 40 kilometrov pod Elbrusom, v areáli ktorého sa pásli kravy. Uprostred operácie som sa prebudil
a myslel som si, že zomriem od bolesti. Jeho lekári za to nemôžu, nemajú vybavenie. Potom prišla na rad prvá a nedávno druhá reoperácia, chvalabohu, už doma, v Čechách."
Vrch-malina neexistuje
V hlave mal už nový projekt s bondovským označením 448. Štyri himalájske osemtisícovky za štyri mesiace.
Ale vzdal sa ho. Vinárstvo je sezónny džob, umožňuje odskočiť si do hôr, ale rodina nie je sezónna inštitúcia.
"Sľúbil som žene, že dám vrchom na čas pokoj. Musím uviesť deti do života," priznáva otec štrnásťročného Martina, talentovaného tenistu přerovského vrcholového strediska, a o rok mladšej Kristíny. "Tá sa potatila, venuje sa volejbalu," hrdo vraví a pripomína: "Oboch občas beriem aj na horolezeckú stenu."
Tatino už bude iba nostalgicky spomínať s hosťami svojej pivnice?
"Aby som bol úprimný: na Česenov pilier na K 2 by som sa ešte rád niekedy vrátil," prizná. "Projekt 448 sa mi však zo zdravotných dôvodov už nezdá reálny. Ak by sa dala dokopy zmysluplná partia, rád by som jej pomohol to zorganizovať."
Červík hlodá: "A možno by som si jednu zo štyroch osemtisícoviek skúsil."
Čo Caban určite zaradí do programu, je výstup na Gerlach. "Ešte som na ňom nestál, to je hanba," prizná.
To bude preňho malina. "Aj malina môže zhorknúť, každý vrch musíte brať vážne, ak sa z neho chcete vrátiť živý a zdravý," pripomína.
Cabanových sedem/osem vrcholov
Ázia: MOUNT EVEREST 8848 m
"Nepochybne najťažší výstup, nad 7500 m už ide bez kyslíka priam o život. Hrozné a krásne zároveň."
Južná Amerika: ACONCAGUA 6962 m
"Podceňovaná hora, ale koho na nej zastihla biela búrka, ako mňa, vie, že dokáže byť aj krutá."
Severná Amerika: MOUNT McKINLEY 6195 m
"Ak viete čítať počasie z oblakov, na tomto aljašskom vrchu vám to nepomôže: buď máte šťastie na počasie, alebo nie."
Afrika: KILIMANDŽÁRO 5963 m
"Jednoduchá hora bez veľkých technických nárokov: dolu teplo, hore trochu chladno."
Európa: ELBRUS 5633 m
"Z jeho vrcholu až dolu by mohla viesť superdlhá zjazdovka, ale bolo by to kacírstvo. Bez aklimatizácie na Elbrus však neradno - v rozmaroch počasia už pochoval nejedného horolezca."
Antarktída: VINSON MASSIF 4897 m
"Antarktída je jedinečná a Štedrý deň na nej zvlášť. V prvom tábore bolo v stane plus 35 stupňov, na vrchole mínus 45 a stokilometrový vietor."
Oceánia: CARSTENSZOVA PYRAMÍDA 4884 m
"Druhý najťažší výstup po Evereste. Najskôr päť-šesť dní brodenia sa pralesom, potom technicky náročná lezecká pasáž."
Austrália: MOUNT KOSCIUSZKO 2228 m
"Ľahký kopček, v porovnaní s ním sú Tatry veľhory."
