kole len o sto fanúšikov viac. Pritom hala na Považí pod tisícku pri podobných zápasoch v posledných rokoch nešla.
"Aj ja som bol prekvapený. Doma s Košicami by som to ešte pochopil, veď v rovnaký deň hrali Prešovčania aj futbal, ale keď som prišiel do Považskej, zostal som zaskočený. Škoda, hádzaná divákov potrebuje," povzdychol si tréner Tatrana Prešov František Šulc. "Možno ľudia tomu neveria, že môžeme hrať znovu o titul. Cítim však všeobecne akýsi útlm," pridal sa považskobystrický kouč Martin Lipták.
Podľa oboch môžu diváci banovať. V hale MŠK sa hrala dramatická hádzaná. Domáci po celý zápas viedli, aby napokon s osemfinalistom vlaňajšej Ligy majstrov remizovali 25:25. "To sme celí my. Keď sme súperovi za stavu 19:19 ušli znovu na 24:20, myslel som, že už to udržíme, ale súperov brankár nám chytil tri strely, my sme znervózneli a Prešov dokázal vyrovnať. Trochu nezaslúžene, ale taký je šport," prijal remízu pokojne Martin Lipták.
Práve čierne chvíle, počas ktorých Považania premárnia, čo si predtým vybudovali, ho trápia naviac. "Je to otázka hláv. Dvadsaťpäť minút sme hrali ako z partesu. Presne tak si to predstavujem, ale, žiaľ, zatiaľ nie sme schopní odohrať v takom tempe celý zápas. Škoda. Ten bod, čo sme stratili, nás možno bude ešte dosť mrzieť," dodal.
Trénera Tatrana Františka Šulca, ktorý vlani trénoval práve v Považskej Bystrici, naopak, bod celkom potešil. "Je začiatok sezóny, mám dosť nových hráčov, ktorí sa stále len zohrávajú. Kvalita ešte zaostáva, a tak sa musím uspokojiť aj s ním. My tú svoju tvár budeme dlhšie hľadať." Po nečakanej domácej prehre s Košicami sa už majster prebral. V priebehu štyroch dní (ŠKP Bratislava 28:24, Považská Bystrica 25:25) získal Prešov tri body. "Hráči si už začali uvedomovať, že aj v slovenskej extralige musia niečo ukázať, aby uspeli."
