Jaroslav Katriňák absolvoval už jubilejnú pätnástu motocyklovú olympiádu a na záverečnom motokrose v Sverepci urobil približne 25-tisíc divákom veľkú radosť, keď suverénnym spôsobom vyhral siedmu rozjazdu. Pred štartom si starostlivo topánkou pripravil pôdu v okolí rampy a vyrazil na prvom mieste. "Štarty mám rád, vždy sa poteším, keď sa môžem merať s ostatnými takýmto spôsobom. Išiel som v pohode, motokrosy si vychutnávam, už som vyhral štyri. Mrzí ma, že som nemohol ísť so silnejšou skupinou, porucha v predchádzajúcich dňoch ma posunula nižšie vo výsledkovej listine."
Katriňák je majstrom sveta v endure z roku 1991, už skúsil aj povestnú rely Paríž - Dakar, v trophy tíme vždy odvedie maximum pre družstvo. "Už som rád, že som v cieli a mohol som byť pre družstvo platným členom. Samozrejme, ma teší aj šieste miesto. Na druhej strane musím priznať, žiadna predchádzajúca šesťdňová ma nestála toľko síl. Najskôr porucha, potom trestné minúty, keď som dorazil do časovej kontroly s predstihom a v sobotu som musel tiež opravovať motorku. Veľké nervy. Fyzicky som síce stíhal, ale keby som mal lepšiu kondíciu , išiel by som lepšie."
Katriňák má v Martine firmu a jazdenie na motorke ide niekedy do úzadia. "Byť na vedúcich priečkach v endure je veľká drina. Zažil som to. Mám už nejaké roky, za sebou niekoľko zranení, ale v životnom pochode prichádzajú do popredia iné veci ako jazdenie, robenie dobrých výsledkov a ukazovanie sa v televízii a novinách. Dospel som k iným hodnotám. Teraz mám motorku ako koníčka a ťažím zo skúseností."
Katriňák bol pri všetkých šiestich miestach slovenského trophy tímu a môže porovnávať. "Určite najkrajšie bolo vo Fínsku. Bolo prvé v samostatnej histórii Slovenska, vládla veľká eufória. V Jablonci bolo tiež pekné, škoda, že som posledný deň nedošiel pre zranenie kolena. Určite sme boli aj mojou zásluhou na šiestom mieste, ale nebolo to ono. Na Považskú Bystricu som sa veľmi tešil a verím, že sme fanúšikom urobili radosť, keď sme vlastne každý deň postupovali dopredu a nevláčili sa na chvoste. Šieste miesto je maximálne maximum. Veď sme boli štvorica obyčajných amatérov veteránov a dvaja mladí chlapci a predsa sme dokázali držať krok."
Budúci rok oslávi Jaro 40. rokov a predsa znovu rozmýšľa o štarte na rely Paríž - Dakar, kde raz strávil tri dni sám v púšti. Nezbláznil sa na staré kolená? ,,Nejdeme sa pozrieť na štart poslednej rozjazdy?" snažil sa najskôr zahovoriť otázku. ,,Nie, nezbláznil som sa. Dakar je o skúsenostiach. Ešte neviem, či pôjdem, nemám potvrdenú prihlášku."
MIRO GREŠKO
