FOTO - REUTERS

Keď pred dvoma rokmi Armstrong oslavoval svoje piate víťazstvo na Tour de France, zvlášť veľké poďakovanie za pomoc venoval tímovému kolegovi Robertovi Herasovi. Právom. Bol to práve nevysoký Španiel, čo dotiahol Armstronga k vrcholom najväčších stúpaní na Tour. Dalo by sa obrazne povedať, že všade, kde bol Američan, bol o dĺžku bicykla pred ním Heras.

Cesty Herasa a Armstronga sa odvtedy rozdelili, španielsky vrchár sa rozhodol uprednostniť svoje vlastné ambície stať sa tímovým lídrom. Na Tour de France sa mu zatiaľ ešte do boja o celkové prvenstvo zasiahnuť nepodarilo, zato na domácej Vuelte povesť jedného z najlepších vrchárov potvrdzuje opakovane: víťazstvo z roku 2000 si zopakoval aj v rokoch 2003, 2004 a 2005. V tomto roku sa o zlatý dres vedúceho pretekára stále doťahoval so skvele jazdiacim mladým Rusom Denisom Menčovom. Vlastne sa už zdalo, že Rus dokáže všetkým atakom Španiela odolať. Rozhodujúci moment prišiel až v poslednej horskej etape, keď Heras vystihol optimálnu formu a v priamom súboji na záverečnom stúpaní definitívne odsunul za seba Menčova i svojich krajanov Sastreho a Manceba.

Niektoré z receptov, ako úspešne zdolať i najnáročnejšie horské etapy, prezradil štvornásobný kráľ Vuelty v rozhovore pre BBC.

1. Tréning: Príprava na kopce je aspoň taká dôležitá ako samotné etapy. Cyklista vždy musí trénovať tvrdo, ale keď ide o hory, všetko musí byť špecifické. Okrem tréningu vo vysokohorskom prostredí so zameraním na zvýšenie fyzickej kapacity je v príprave na Vueltu potrebné konkrétne spoznať každé zo stúpaní, ktoré na pretekárov čakajú.

2. Tím: Jazda do kopca je jednou z činností, keď je každý odkázaný sám na seba. Ak chce v tom byť človek dobrý, musí aj v tréningu jazdiť často sám. Ale kým v pretekoch príde čas na kopce, sú kolegovia v družstve rozhodujúcim faktorom, ktorý vám umožní byť na úpätí v dobrej pozícii. Bez nich by som spotreboval väčšinu energie ešte predtým, ako by som mal šancu použiť ju vo finálnom stúpaní.

3. Pevná vôľa: Zdolať napríklad L'Alpe d'Huez je omnoho tažšie, ako to vyzerá v televízii. A sú pri tom, pochopiteľne, chvíle, keď vám vaše telo vraví, že už naozaj nemôže. Vtedy vstupujú do hry vôľové vlastnosti. Musíte, jednoducho, zaťať zuby a sústrediť sa na jediné - dôjsť do cieľa.

4. Rytmus: Stačí sa pozrieť, ako šliapal Lance Armstrong alebo kedysi pred ním Miguel Indurain, a hneď vidieť, aký je rytmus dôležitý. Lance dokázal aj v horách stále udržovať frekvenciu, ktorá minimálne zaťažovala jeho organizmus. Potom mu zostávali sily na záverečný útok v čase, keď ostatní už odpadávali.

5. Zábava: Pre ľudí, ktorí vidia, ako sa tvárime, keď šliapeme do kopca, to môže byť ťažko uveriteľné. Ale zdolať poriadne stúpanie dokáže byť jedno z najväčších potešení v živote. Ak dokážeš zabrániť, aby ťa kopec porazil, budeš sa hore cítiť ako na vrchole sveta.

(jk)

Roberto HERAS

Tím: LIBERTY SEGUROS

Narodený: 21. 2.1974, Bejar (Špan.)

Výška: 172 cm

Hmotnosť: 59 kg

Národnosť: španielska

Profesionál od roku: 1997

Vuelta a Espana:

2005 - 1., 2004 - 1., 2003 - 1.,

2002 - 4., 2001 - 2.,

2000 - 1., 1999 - 3., 1998 - 6., 1997 - 5.

Tour de France:

2005 - 45., 2004 - vzdal, 2003 - 34.,

2002 - 9., 2001 - 15., 2000 - 5.

Po ťažkom páde v dvanástej etape a pätnástich stehoch na ľavej nohe bol osud k Herasovi napokon milosrdný a Španiel mohol pokračovať v pretekoch. FOTO - REUTERS

Rozhodujúci okamih tohtoročnej Vuelty nastal až v poslednej horskej etape. V priamom súboji muža proti mužovi sa Španiel Robeto Heras (vľavo) dokázal odpútať od Rusa Denisa Menčova (vpravo) a 15. etapu s náskokom vyhral. FOTO - REUTERS