Nedávno zvolený maďarský prezident László Sólyom sa v sobotu pripojil k tradičnej túre ekológov na horu Zengö. Prezidentovu účasť oznamoval už predbežný program akcie, v ktorom tvorilo Sólyomovo privítanie v Pécsvárade, odkiaľ túra vyrazila, samostatný bod.
Presne 682 metrov vysoký kopec Zengö na juhozápade krajiny sa stal symbolom boja zelených hnutí. Ministerstvo obrany na ňom chcelo postaviť radar, ktorý by chránil vzdušný priestor Maďarska a Severoatlantickej aliancie (NATO) z juhovýchodu. Protiletecká ochrana spojencov z Balkánu je podľa odborníkov, mierne povedané, deravá. Výstavba nového radaru bola jedným zo záväzkov Budapešti pri vstupe do aliancie, ktorá mala výstavbu radaru financovať.
Hora Zengö v pohorí Mecsek je však jednou z dominánt a symbolov regiónu. Podľa ekológov ide o posledný ľudskou činnosťou nenarušený kopec v širokom okolí a navyše o lokalitu, kde sa vyskytuje unikátny druh pivonky. Výstavba radaru by podľa nich zohyzdila kopec, zničila veľa stromov i náleziská pivonky.
Ochrancovia vlani vlastnými telami zabránili výrubu niektorých stromov, čo bola podmienka začatia stavebných prác na radare. Ministerstvo obrany hrozilo v prípade omeškania výstavby medzinárodným škandálom a stratou peňazí z aliancie, čo by znamenalo, že bude musieť Maďarsko potrebný radar postaviť na vlastné náklady.
Rokovanie oboch strán k ničomu neviedlo a vláda protestom aspoň dočasne ustúpila. Premiér Ferenc Gyurcsány dokonca vyhlásil, že na ZengŚ žiadny radar nepostavia. V Maďarsku budú na jar voľby a súčasný kabinet nechce žiadny škandál, ktorý by ďalej oslabil jeho už tak klesajúce šance na znovuzvolenie.
Ministerstvo obrany pracuje na alternatívnych návrhoch, podľa ktorých by radar mohol stáť inde, ale pravdepodobne tiež na ďalšom z kopcov na juhozápade krajiny. Rezort však stále trvá na tom, že postavenie radaru na pôvodne plánovanom mieste je z vojenského aj finančného hľadiska najvýhodnejšie a v tomto postoji ho podporuje aj NATO.
Prezident Sólyom zdôraznil, že sa túry zúčastnil ako súkromná osoba. Mnohí ho však kritizujú, že nič také v jeho prípade neexistuje a že si hlava štátu pletie úlohy. Sólyom, navyše, pred aj po nástupe do funkcie sľuboval, že nebude aktivistickým prezidentom, ozve sa iba v prípadoch celonárodnej dôležitosti a že jeho cieľom je reprezentovať jednotu národa.
Medzitým však už stihol zaujať jasné stanoviská v otázkach, ktoré, naopak, národ rozdeľujú. Vystúpil, napríklad, na podporu dvojakého občianstva pre krajanov, ktoré vlani maďarskí voliči odmietli v referende.
