ie nového iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda v OSN.
Ten na Valnom zhromaždení OSN potvrdil rozhodnutie Teheránu pokračovať v obohacovaní uránu na údajne mierové účely a trval na neobmedzenom práve svojej krajiny používať urán v energetike. Vyzval štáty aj súkromné spoločnosti, aby sa v záujme kontroly do plánu zapojili. Opäť uistil, že Irán nevyvíja jadrové zbrane. To mu vraj neumožňujú ani "náboženské zásady".
Podľa Ahmadínežáda je to maximum, čo môže Irán pre dôkaz svoje dôveryhodnosti urobiť. Západ to však neuspokojilo. Francúzsky minister zahraničia Philippe Douste-Blazy vyhlásil, že predloženie problému Rade bezpečnosti zostáva "na téme dňa". Iránu by si podľa neho nemalo dovoliť, aby pracoval s jadrovým palivom.
Britský minister zahraničia Jack Straw označil Ahmadínežádovo vyjadrenie za sklamanie. Upozornil však, že spor je možné riešiť iba diplomaticky. "Reakcia únie na prejav je taká, že jazyk, ktorým (Ahmadínežád) hovoril, nám nedáva inú možnosť, ako podať návrh v OSN," uviedla nemenovaná hovorkyňa EÚ.
Rokovania s Iránom sa dostali do slepej uličky, keď Teherán nedávno obnovil obohacovanie uránu. Podľa únie a hlavne Spojených štátov je iránsky jadrový program iba zásterkou pre vývoj jadrovej bomby.
Teherán varoval aj Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) pred údajným politizovaním svojho jadrového programu. "Ak sa bude Rada guvernérov MAAE zaoberať viac politickými ako technickými a právnymi aspektmi, potom Irán primerane odpovie a atmosféra sa radikálne zmení," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničia. (čtk)
