FOTO

Nedávno boli svetové dni mládeže v Kolíne nad Rýnom, na ktorých sa zúčastnil aj nemecký rodák, pápež Benedikt XVI. Nielen po tejto návšteve sa hovorilo, že nemecká cirkev je v kríze. Mal som to možnosť priamo zažiť pred piatimi rokmi v najstaršom nemeckom meste Trier, v ktorom je približne 40 kostolov. Napriek množstvu kostolov sa mi v nedeľu nepodarilo dostať na svätú omšu, nech som sa o to akokoľvek snažil. A prešiel som vari celé stotisícové mesto.

Nedávno sa v českej cirkvi začala rozprava o tom, aká bude jej budúcnosť. V nej chce cirkev diskutovať o tom, ako sa priblížiť k ľuďom.

V tejto súvislosti musím spomenúť obavy otca Augustína Vrecka, saleziánskeho misionára z Bruselu, ktorého som nedávno stretol v Banskej Bystrici. Okrem iného mi povedal, že kríza, ktorá je v súčasnosti v cirkvi na Západe, príde aj na Slovensko.

Čo môže zachrániť cirkev na Slovensku? Čo môže prilákať mladých, ale aj starších ľudí do cirkvi? Čo im pomôže vrátiť sa? Čo ich presvedčí, aby začali veriť? Myslím si, že prvoradý by mal byť príklad veriacich ľudí! Inak sa to nepodarí.

Veriaci ľudia sú dnes už aj na Slovensku liberálnejší ako niekedy. Spomeniem príklad jednej kamarátky, ktorá mi prezradila, že chodí do kostola, verí v Boha, chodí na spoveď, ale jej chlapec je neveriaci. Priznala sa, že spolu spávajú. Na moju opatrne položenú otázku, či v tom nevidí problém, mi jednoznačne odpovedala, že absolútne nie. Myslím si, že takýchto prípadov je mnoho. S touto kamarátkou sa samozrejme kamarátim naďalej a v žiadnom prípade ju neodsudzujem. Ľudia nie sú na odsudzovanie, ale na pochopenie. Ak som to niekedy robil, tak sa všetkým ospravedlňujem. Zrejme som zabudol, že v prvom rade sa musím pozerať na seba, že ani ja nie som svätý!

Myslím si, že by sme nemali nikomu robiť svedomie, ale pôsobiť nevnucujúco a neodpudzujúco svojím príkladom. Ak sa pozrieme na svoju hriešnosť, zistíme, že nikto nie sme svätý! Preto nasleduje ďalšia otázka, či má vôbec niekto z nás hriešnych právo odsudzovať hriešnika? Určite nie, veď to povedal aj sám Ježiš Kristus. Myslím si, že môžeme maximálne upozorniť, ale nie odsúdiť. Domnievam sa, že najviac, čo môžeme urobiť, je dávať vlastný príklad. A vtedy, keď sa oň budeme snažiť, zistíme, že to nie je až také jednoduché. A možno aj to nám pomôže k vlastnej pokore a každý z nás si vtedy zrejme povie: "Veď ja som tiež rovnaký hriešnik!"

Majú sa kresťania, resp. konzervatívci s liberálmi odsudzovať, alebo majú spolupracovať a rešpektovať sa? Myslím si, že kresťania (konzervatívci) sú odsúdení na spoluprácu s liberálmi a platí to aj naopak. Len nie som presvedčený, či je slovo "odsúdení" dobrým vyjadrením. Jednoducho sa nemôžeme separovať. Myslím si, že by sme mali spolupracovať. Veď všetci sme ľudia. Je nevyhnutné uvedomiť si, že sme rovnako hriešni ako liberáli, hinduisti, ateisti, moslimovia, budhisti, ateisti, atď. Myslím, že pokora ako taká pomôže aj cirkvi prilákať ľudí. Som presvedčený o tom, že pyšné odsudzovanie ľuďom určite nepomôže. Už mnohokrát v živote, aj na vlastnej koži, som sa presvedčil, že jedine príklad a pokora sú to, čo môže presvedčiť o viere.

Je faktom, že všetci sme hriešni, aj liberáli, aj konzervatívci, a myslím si, že najdôležitejšie je to, aby sme si to uznali. Už nie je čas na odsudzovanie, ale na spoluprácu s vedomím vlastných chýb. Veď všetci nejaké máme. Môžem povedať za seba, že tých chronických chýb mám skutočne neúrekom. A som rád, že si to môžem povedať. Keby som si to nedokázal povedať, bola by to asi katastrofa. Veď inak by to asi nemohlo byť. Aj to, že si uvedomujem vlastnú hriešnosť, mi nedovolí odsúdiť kamarátku, ktorá spáva so svojím priateľom.

Ďalšou otázkou je, či naozaj nie je jedinou cestou spolupráca s liberálmi. Myslím si, že nie je čas na vojny, ale na spoluprácu a vzájomnú toleranciu. A tiež som presvedčený, že najdôležitejšia je pokora, veď skutočne nikto nie sme bez hriechu!

albert.blog.sme.sk