Ján Šimko. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Každoročne sa Rada pre zahraničné divadlá snaží diváka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra rozmaznávať produkciami iných krajín. Priniesť niečo nové, iné a zaujímavé. Okrem riaditeľky festivalu Dariny Károvej tvorí radu Martina Vannayová, Romana Maliti a JÁN ŠIMKO. Prezradil nám, ako rada pracovala tento rok, o čom sa tancuje v zahraničí či koho by na festival chcel pozvať.
Laik by si mohol myslieť, že vaša práca je o zahraničných služobných cestách a okukávaní pekných herečiek. Ako je to v skutočnosti?
"Pekné herečky okukávam ja, kolegyne z rady pre zahraničné divadlá okukávajú pekných hercov. Aj tento rok ich príde na festival požehnane. Pracovali sme aj trošku inak. Sme najviac dotovaným, najprestížnejším a najväčším divadelným festivalom na Slovensku a z toho pre nás plynie veľká zodpovednosť a povinnosť. V diváckych diskusiách na minuloročnom festivale najviac rezonovali sociálno-politické témy. Na Slovensku sa im tvorcovia vyhýbajú alebo ich zobrazujú povrchne, nevedia ich preniesť na javisko."
A v zahraničí?
"V západnej Európe sú od divadla neoddeliteľné. V postkomunistických krajinách sa po pätnástich rokoch bez umeleckej cenzúry tieto témy začínajú v divadle opäť objavovať a majú silný ohlas. Je to aj prípad predstavení z Maďarska a Poľska, ktoré sú vo festivalovom programe. Krajín, kde sa takéto kvalitné produkcie objavujú, je viac. My sme si vytýčili cieľ priniesť divákom inscenácie o témach, o akých sa u nás nehovorí a inšpirovať aj slovenských dramaturgov."
Vlani bolo mottom festivalu hľadanie hodnôt a zastúpené boli východné krajiny. Teraz sa snažíme priblížiť pravde a v programe sú divadlá zo strednej a západnej Európy. Východné divadlo teda ide viac po hodnotách a západné po pravde?
"Tradícia hľadania pravdy je vo východnom a západnom divadle odlišná. Hľadanie pravdy na východe radikálne prerušili totalitné režimy, ktoré mali nad divadlom úplnú kontrolu. Pravdu a svoj názor tvorcovia podsúvali divákovi v šifrách, na Západe sa medzi javiskom a hľadiskom viedol otvorený dialóg. Tým sa vyvinuli úplne odlišné divadelné metódy. Východ sa teraz Západom inšpiruje a spoznáva prostriedky, ktorými sa o pravde dá v divadle hovoriť."
Aké meno má Divadelná Nitra v zahraničí?
"Svoje meno má festival určite v krajinách, ktoré na festival chodia pravidelne. Napríklad v Nemecku o festivale nevedeli takmer nič. Okrem súboru Volksbühne navštívila festival aj významná kritička Renate Klett a pochvalne o ňom napísala do renomovaného časopisu Theater Heute. Do povedomia veľkých divadelných kultúr, ktoré sa o festival veľmi nezaujímajú, sa treba dostávať postupne.
Čo to znamená?
Dá sa to zaujímavou dramaturgiou, vďaka ktorej vzbudíme záujem kvalitných divadiel a mienkotvorných kritikov. To sa nám, podľa prvých ohlasov, ktoré mám, tento rok podarilo."
Rozšírili ste tanečnú sekciu z jedného predstavenia na dve. Znamená to, že sa v zahraničných divadlách začalo lepšie tancovať?
"Môže sa zdať, že tanec sa sociálnym a politickým výpovediam vyhýba, ale opak je pravda. Čisto umelecký tanec sa dávno dostal do slepej uličky, tak sa aj on otvára týmto problémom. Venujú sa im v súčasnosti známi choreografi. Prvé pozvané predstavenie Slávnym v Bombaji je akýsi "alternatívny muzikál" citujúci notoricky známe choreografie z amerických filmov, argentínskych telenoviel či bollywoodskych produkcií. Druhé tanečné dvojpredstavenie na festivale Baby/Chlapci sa zaoberá spoločenskými stereotypmi vnímania mužov a žien."
Keby ste mali neobmedzené možnosti, kto by si vyslúžil vaše pozvanie na festival?
"Bol by som rád keby projekt pre Nitru mohol spraviť Christhoph Schlingensieff, keby mohol prísť Peter Sellars s niektorým z minimalistických naštudovaní čínskej opery, alebo keby Meg Stuart mohla pol roka so slovenskými tanečníkmi a hercami skúšať inscenáciu."
