FOTO
Ako sa z Blaira stal Orwell
"Už nemáme dosť síl, aby sme boli samostatní, a pokiaľ sa nám nepodarí vytvoriť západnú úniu, budeme v dlhodobom horizonte musieť podriadiť našu politiku jednej z oboch Veľmocí. A navzdory súčasnému módnemu táraniu každý vo svojom srdci cíti, že by sme si mali vybrať Ameriku." Tieto jasnozrivé slová vyslovil Blair.
Nie však anglický premiér v roku 2005, ale Eric Arthur Blair roku 1947, keď väčšina ľudstva nielenže nechyrovala o Európskej únii, ale ani o vzrastajúcej totalite na východnej pologuli. E. A. Blair bol možno dobrý prognostik, ale ako vizionár sa preslávil až vtedy, keď sa stal Georgeom Orwellom.
Narodil sa roku 1903 ako syn anglického úradníka v Indii. Rodičia ho poslali študovať na prestížnu strednú školu do Anglicka, kde bol jedným z jeho učiteľov aj Aldous Huxley, autor antiutópie Prekrásny nový svet. Niektorí tvrdia, že tento román bol predobrazom Orwellovej prózy 1984. Ale predlohou oboch antiutopických próz bola brilantná kniha ruského vizionára Jevgenija Zamjatina My. Orwell sa k tejto priamej inšpirácii priznal, Huxley ju zatajil.
S utópiami mal Orwell svoje skúsenosti aj počas krátkeho života (dožil sa len 47 rokov). Najprv išiel hľadať utopickú budúcnosť na bojiská španielskej občianskej vojny, neskôr bol ľavičiar, anarchista i socialista. Svoju prvú antiutópiu vydal už roku 1939 a mala názov Vyjsť si na vzduch. Bola to vízia Anglicka, ktoré sa topí v nadprodukcii výrobkov.
Ďalšia kniha, Farma zvierat či Zvieracia farma bola bájkou. Na svoj svetový ohlas si musela ešte pár rokov počkať, kým nevyšiel román 1984. (Mali by sme ho vlastne písať slovne, ako v origináli, Nineteen Eighty-Four). Orwell urobil časový skok o 35 rokov. Proti autorom sci-fi, ktorí sa pokojne pohybujú v rozpätí stoviek i tisícok rokov, to bol iba neškodný skok časom.
Ale Orwellovi nešlo o science-fiction. Ak to bola nejaká fikcia, možno ju nazvať napríklad sociálnou alebo ideovou. Orwell ju písal pod dvojakým tlakom - pod ťarchou vlastného dvanásťročného sledovania britskou políciou i pod utváraním sveta, ktorý po horúcej vojne vstúpil do mierového obdobia pomenovaného studená vojna.
Ozvenou vojnových čias mohlo byť meno hlavného hrdinu, ktorý sa volal Winston Smith. Orwell ponúka logicky a vierohodne vybudovanú dystópiu (opak utópie), kde Strana, ktorá má len niekoľkých jednotlivcov, ovláda masy. Robí to premysleným mechanizmom teroru i uvoľňovania tlaku, ovládaním základných ľudských potrieb a inštinktov i degradácie ľudského intelektu na úroveň pudov, z ktorých najsilnejší je pud prežiť.
Celý systém je postavený na geniálnom vynáleze "doublethinku", dvojitého myslenia, schizofrénie, ktorá nebola už iba postihnutím jednotlivca, ale diagnózou, ba životným postojom celej spoločnosti. Winston Smith so svojou láskou Júliou sa najprv tomuto systému vzoprú, aby ho nakoniec prijali.
Orwell v tomto vizionárskom románe vymyslel niekoľko termínov, ktoré opustili pôdu fikcie a stali sa konštrukciou, na ktorých sa buduje aj dnešné manipulovanie s ideami, národmi, jednotlivcami. Jeho "newspeak" prijali a rozvinuli nielen politické systémy, ale aj reklama, nadnárodné korporácie a všetky sily, ktoré sa usilujú o moc. Pretože, ako sa píše v tejto knihe "moc nie je prostriedok, je to cieľ".
George Orwell zomrel roku 1950 po ročnom utrpení z tuberkulózy. Jeho Zvieracia farma a 1984 sa stali knihami, ktoré sú stále aktuálne a ich varovné posolstvo sa neskončilo ani pádom komunizmu. Ktovie, či majú proroci radosť z proroctiev, ktoré sa im splnia...
DANIEL HEVIER
Ohromenie z udivujúcej podobnosti
Ak človek žije vo východnej Európe, ak sa tu dokonca narodil a prežil všetky "víťazstvá" a porážky reálneho socializmu, stretáva sa pri čítaní knihy 1984 s konšternujúcimi detailami podobností a Londýn románu mu splýva s domovom. Toto ohromenie z udivujúcej podobnosti medzi fikciou starou takmer štyridsať rokov a najsúčasnejšou skutočnosťou prekrýva spočiatku všetky ostatné čitateľské pocity. Je to však iný údiv, než aký vzbudzuje čítanie starých fantastických románov.
Podobnosť so skutočnosťou pôsobí ako psychický šok, nie je to ani zábavné, ani príjemné. Prorocká presnosť knihy v nás vyvoláva ťažko vysloviteľné pocity. Mňa sa zmocňovalo vždy akési ustrnutie, keď som pri čítaní narazil na situácie, ktoré akoby boli moje, a na prostredie, ktorým akoby som len včera prešiel.
(Z doslovu Milana Šimečku k českému vydaniu v nakladeľstve Index, Mníchov 1984)
Fotogaléria
V redakcii BBC (stojaci vľavo).
Orwell v roku 1945.
S adoptívnym synom Richardom.
Herec Edmond O'Brien ako Winston Smith vo filmovej adaptácii Orwellovho románu 1984, nakrútenej v roku 1955.
"Nie je to tak dávno, keď román Georgea Orwella 1984 koloval v kruhoch odvážnych čitateľov v desiatkach a možno aj stovkách samizdatových výtlačkov. Orwellov chorobopis totality vyryl nejednu hlbokú vrásku do tvárí Veľkých bratov a pri domových prehliadkach zhabané knihy zapĺňali bezodné pivničné archívy Štátnej bezpečnosti. Román 1984 nie je antitotalitným manifestom ani prvoplánovou sondou do duší malých i veľkých manipulátorov. Je iba - a to je viac ako dosť - stále aktuálnym varovaním: žite s otvorenými očami, aby ste zas nemuseli dlhé roky žiť s prázdnymi hlavami a pokrivenými chrbticami," hovorí básnik a vydavateľ Oleg Pastier, ktorý sa v 80. rokoch zaslúžil o slovenské samizdatové vydanie Farmy zvierat i niektorých ďalších Orwellových textov. Predposledný, štyridsiaty deviaty titul Svetovej knižnice SME preložil Juraj Vojtek, jazyková úprava Jaroslav Šrank. FOTO SME - PAVOL MAJER